Uvádza sa to v zápise rady školských odborov z konca novembra, na ktorej bol aj minister Dušan Čaplovič, denníku Pravda to potvrdil aj zdroj z rezortu školstva.
Ministerstvo znižovanie financií pre súkromné školy zatiaľ nepotvrdilo. „Materiál je v štádiu prípravy, na jeho jednotlivých častiach participujú profesijné organizácie,“ povedal jeho hovorca Michal Kaliňák. Chystaná novela zákona o financovaní škôl by mala platiť od budúceho roka a ovplyvní zrejme všetky typy škôl.
„Pracovný návrh zatiaľ nemáme. Ale pevne verím, že úvahy o znižovaní financií pre súkromné školy o tretinu boli len fámy a zákon bude pristupovať spravodlivo ku všetkým deťom bez ohľadu na to, akú školu akého typu zriaďovateľa navštevujú,“ hovorí predsedníčka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení Saskia Repčíková.
Znižovaním dotácie na žiaka súkromnej školy by štát podľa Repčíkovej nič neušetril. „Deti, ktoré by zostali mimo súkromných škôl, by museli ísť v rámci povinnej školskej dochádzky do štátnej školy, kde je na žiaka vyššia dotácia,“ hovorí. Súkromné školy už teraz dostávajú na žiaka menej ako tie, ktorých zriaďovateľmi sú samosprávy. V niektorých prípadoch podľa Repčíkovej táto suma klesá pod zákonný limit, ktorý predstavuje 88 percent z financií, ktoré sa prideľujú štátnym zriaďovateľom.
Ak by štát ešte viac ubral z peňazí pre súkromné školy, niektorým by v krajných prípadoch hrozil zánik. Školy, ktoré nevyberajú školné, by ho museli zaviesť a ďalšie by ho museli zvýšiť. Tým by sa znížila dostupnosť týchto škôl pre časť rodičov a žiakov.
Okrem toho tento krok môže naraziť na ústavu. Upozorňuje na to združenie súkromných škôl. „Nemožno diskriminovať časť detí v povinnej školskej dochádzke len preto, že si vybrali neštátneho zriaďovateľa. Štát nemôže postaviť svojich občanov do takéhoto nerovnoprávneho postavenia, nemôže im povedať – tebe dám a bude plne financovať školskú dochádzku a tebe nedám,“ zdôrazňuje Repčíková. Ústavný súd už dávnejšie prijal sťažnosť na to, že neštátni zriaďovatelia majú nárok na menšiu dotáciu.
S prípadným znižovaním dotácie pre neštátnych zriaďovateľov škôl nesúhlasí ani Ján Horecký zo Združenia katolíckych škôl, aj keď úvahy o tom považuje za „korektné“. Kúpyschopnosť obyvateľstva na Slovensku podľa neho nie je taká, aby si rodiny mohli dovoliť do väčšej miery financovať vzdelávanie svojich detí, na ktoré majú bezplatný nárok. „Platby za školné by rodiny zruinovali,“ hovorí. Neštátne školy aj podľa neho dostávajú už teraz celkovo menej financií ako verejné, podotkol, že neverejný sektor pomáha štátu dodávať služby, ktoré by tak či onak musel zabezpečiť.
Podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva je na Slovensku 156 súkromných a cirkevných základných škôl, kde chodí približne šesť percent žiakov. Na neštátnych gymnáziách je približne každý piaty gymnazista, na stredných odborných školách približne 12 percent stredoškolákov.