Prispejú zdravotné poisťovne sociálnym domovom?

Dohoda medzi ministerstvami práce a zdravotníctva zmení ošetrovanie ľudí v sociálnych domovoch. Podľa nej budú doplácať na výkony sestier v domovoch aj zdravotné poisťovne.

16.01.2014 20:00 , aktualizované: 17.01.2014 08:00
Poláková, Ibosová, Dobrotková. Asociácia... Foto: ,
Členky Asociácie sestier a pacientov (zľava) Petra Poláková a Henrieta Ibosová, ako aj Milada Dobrotková z Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb žiadajú, aby zdravotné poisťovne preplácali zdravotnú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb.
debata (6)

Doteraz všetko platil sociálny rezort. Zámer vyvolal polemiku tak medzi sestrami, ako aj zdravotnými poisťovňami.

Zdravotné sestry, ktoré sa o klientov domovov starajú, im síce podávajú infúzie či ošetrujú rany, robia to však načierno. Zdravotné poisťovne totiž takéto činnosti nepreplácajú. Obe ministerstvá preto vybrali deväť výkonov a tie budú musieť poisťovne z vyzbieraných odvodov uhradiť. Asociácia sestier a pacientov poukazuje na to, že je to málo a zo zdravotného poistenia by sa mala financovať aj prevencia. Súkromné zdravotné poisťovne zase tvrdia, že ministerstvo zdravotníctva zbavuje sociálny rezort zodpovednosti a čierneho Petra posúva do vlastného sektora. Vybrané výkony obsahuje novela zákona o poskytovateľoch, ktorá je v pripomienkovom konaní.

Zdravotné poisťovne domovom po novom zaplatia napríklad výživu pacienta sondou, preväzy rany či podávanie infúzií. Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Martina Lidinská tvrdí, že ide o 9 najčastejších výkonov, ktoré vznikli na základe dohody s odbornou verejnosťou. „Táto úloha výkonov vyplynula z uznesenia vlády a následnej dohody o počte zdravotných výkonov na úrovni ministerky zdravotníctva a ministra práce,“ povedala Lidinská.

Asociácia sestier a pacientov uvádza, že dlhodobo chorý pacient je v zariadení sociálnych služieb stále odsúvaný na vedľajšiu koľaj. „Už roky chýba Slovensku legislatíva, ktorá by umožnila legálne poskytovať komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť v sociálnych zariadeniach. Zdravotnú starostlivosť, ktorú svojím klientom poskytujeme, totiž zdravotné poisťovne nepreplácajú,“ povedala predsedníčka asociácie Ľubica Kočanová a dodáva, že je často na dobrej vôli sestry alebo sanitára, či pacientovi ošetria ranu, alebo nie.

Poukazuje na to, že hoci sociálne zariadenia nie sú poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, klienti, ktorí sa tam nachádzajú, sú dlhodobo chorí pacienti, prevažne bezvládni, odkázaní na zdravotnú starostlivosť. „Až 80 percent ide o ľudí s ťažkým stupňom postihnutia, to znamená veľmi ťažko a dlhodobo chorí. Sú to tiež poistenci štátu, majú uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami, napriek tomu zdravotná starostlivosť v týchto zariadeniach im nie je poskytovaná legálne, alebo im vôbec nie je poskytnutá,“ dodala. O aký počet pacientov ide, predsedníčka asociácie nevedela povedať.

Podľa podpredsedníčky asociácie Henriety Ibosovej verejnosť netuší, že sestry oficiálne nemusia ošetrovať pacientovi napríklad preležaniny. „Podľa zákona by sme ho mali zobrať na chirurgické oddelenie, cestovať s ním niekde do nemocnice, vystáť rad v čakárni na vyšetrenie a vrátiť sa späť. Pacientovi tieto preležaniny treba ošetrovať každý deň a kde sú potom ďalší klienti? Tak tieto výkony robíme, aj keď ich poisťovne nepreplácajú, lebo je to jednoduchšie,“ hovorí Ibosová.

Zdravotné poisťovne sa preplácaniu výkonov bránia a namietajú, že sociálne domovy nie sú zdravotníckymi zariadeniami. „Podľa zákona je zdravotná poisťovňa povinná uhrádzať zdravotnú starostlivosť poskytovanú výlučne poskytovateľom zdravotnej starostlivosti,“ poukázala prezidentka Združenia zdravotných poisťovní Katarína Kafková.

Prezidentka združenia tiež upozornila, že dosah na rozpočet zdravotného poistenia stanovilo ministerstvo práce iba odhadom. Vychádzalo pritom z počtu ošetrovateľských výkonov len v jednom mesiaci, čo Kafková považuje za chybu Predpokladaný ročný dosah na zdravotné poisťovne bude od 1,9 milióna eur. „Táto suma je len počiatočná, ktorá môže byť vo finále násobne väčšia,“ podotkla Kafková.

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa k problému stručne reagovala. Uviedla, že ak dôjde k zmene legislatívy, ktorá umožní preplácanie týchto výkonov, bude zvažovať úhradu v závislosti od potreby poistencov v jednotlivých regiónoch.

Ministerstvo zdravotníctva vysvetľuje, že pre poisťovne to nebude povinnosť. „Navrhovaná novela zákona neustanovuje pre zdravotnú poisťovňu povinnosť uzatvárať zmluvy s každým zariadením sociálnych služieb, bude to vecou dohody medzi zdravotnou poisťovňou a zariadením sociálnej služby,“ dodala Lidinská. Pripomenula tiež, že zdravotná poisťovňa nie je povinná zazmluvniť ani každého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #Pacient #zdravotné sestry #zdravotné poisťovne #sociálny domov