K druhému občianstvu bude treba trvalý pobyt

17.01.2014 14:00
Robert Kaliňák
Podmienku trvalého pobytu označil minister vnútra Robert Kaliňák za najväčší štandart na svete. Autor: ,

Občan Slovenskej republiky, ktorý získa občianstvo cudzieho štátu na základe trvalého pobytu, nestratí slovenské. Takúto podobu by podľa informácií Pravdy mala mať novela zákona o občianstve z dielne ministerstva vnútra.

„Zákon je pripravený, čakali sme na reakcie medzinárodných inštitúcií, niektoré z ich odporúčaní sa zapracovávajú do novely. Predpokladáme, že zákon sa dostane do vlády a do parlamentu počas prvého polroka,“ povedal Ivan Netík z tlačového odboru ministerstva vnútra.

Podmienku trvalého pobytu označil minister vnútra Robert Kaliňák za najväčší štandard vo svete. „Trvalý pobyt môže byť len jeden, pretože je viazaný viacerými vecami, ako je daňový domicil a podobne. Len čo sa chce náš občan vysťahovať do mnohých štátov a chce si tam prihlásiť trvalý pobyt, odhlasuje sa na trvalom pobyte na Slovensku,“ vysvetlil v minulosti minister Kaliňák. Otázkou je, či Slovensko bude akceptovať získanie cudzieho občianstva na základe štúdia alebo práce. Ústavnému právnikovi Jánovi Drgoncovi sa javí podmienka trvalého pobytu ako jediná rozumná a ide o režim, ktorý funguje nielen v Európe, ale aj inde vo svete. „Neviem si predstaviť, že ktokoľvek od nás bude študovať v zahraničí, tak z toho titulu dostane občianstvo,“ povedal právnik.

Predstavitelia Mostu-Híd a SMK by však neviazali druhé občianstvo len na trvalý pobyt. „Samozrejme, že by to malo byť širšie spektrum. O štúdiu a práci ani nehovorím. Ľudia môžu mať v druhej krajine napríklad príbuzenské väzby,“ povedal šéf Mostu-Híd Béla Bugár.

Predseda SMK József Berényi sa prihovára za prijatie podobného zákona, aký malo Slovensko v rokoch 1997 až 2005 ohľadne Slovákov žijúcich v zahraničí. „Nežiadal sa od nich ani trvalý pobyt na území Slovenska, ale len doklad, že majú o občianstvo záujem a majú slovenské korene,“ poznamenal Berényi. Podľa jeho predstavy by sa mal prijať taký zákon, aby sa v rámci EÚ nekládli žiadne prekážky ľuďom, ktorí chcú mať občianstvo iného štátu.

Kauza dvojakého občianstva vznikla po tom, čo Maďarsko prijalo zákon, ktorý umožnil uchádzať sa o občianstvo aj bez podmienky, aby slovenskí občania žili v Maďarsku. Ešte prvá Ficova vláda na to odpovedala novelou zákona. Podľa nej ľudia, ktorí po 17. júli 2010 nadobudli občianstvo cudzieho štátu, slovenské stratili. Radičovej vláda sa snažila novelu opraviť tak, aby ľudia neboli trestaní stratou slovenského občianstva. V parlamente sa objavilo viacero návrhov noviel zákona, ani jeden sa však nepodarilo schváliť.

Most-Híd spolu s ďalšími poslancami parlamentu napadli zákon o štátnom občianstve prijatý za prvej Ficovej vlády na Ústavnom súde ešte v roku 2011. Poslanci argumentovali, že zákon je v rozpore s ústavou a s medzinárodnými dohovormi. Podľa nich nemožno nikoho zbaviť štátneho občianstva proti jeho vôli, o čom hovorí aj ústava. Plénum Ústavného súdu sa bude podaním poslancov zaoberať na budúci týždeň v stredu.

Nový zákon, ktorý spracovalo Kaliňákovo ministerstvo, počíta s tým, že tí ľudia, ktorí o slovenské občianstvo prišli, budú musieť oň znovu požiadať. Znamená to, že sa im nevráti automaticky. Navyše, žiadatelia budú musieť splniť podmienku, ktorá umožní dvojaké občianstvo. K včerajšiemu dňu podľa údajov ministerstva vnútra stratilo slovenské občianstvo nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva celkom 703 ľudí. Slovenské občianstvo stratilo prijatím českého 284 ľudí, nemeckého 137, rakúskeho 90, britského 60. Maďarské občianstvo získalo 47 ľudí. Očakávalo sa, že najviac sa budú občania SR uchádzať o občianstvo Maďarska. Béla Bugár si myslí, že takýto nízky počet môže súvisieť s tým, že ľudia nielen oficiálne nepriznávajú získanie maďarského občianstva, ale že sa oň aj boja uchádzať.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#občianstvo #trvalý pobyt #občan #nový zákon
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku