Živnostníci si na vyššie penzie stále neodvádzajú

Ak nedosiahne ani výšku životného minima, čo je momentálne necelých 200 eur, môžu spadnúť do sociálnej siete a skončiť na dávkach v hmotnej núdzi. Štát sa tak bude musieť postarať o ďalšie desaťtisíce chudobných.

Sociálna poisťovňa podľa jej hovorcu Petra Višvádera evidovala v decembri minulého roka vyše 180-tisíc živnostníkov, ktorí si platili odvody len z minimálneho vymeriavacieho základu, čiže v najmenšej možnej sume. Z celkového počtu 230-tisíc samostatne zárobkovo činných osôb je to takmer 80-percentný podiel. „Minimálne poistné sa však neskôr prejaví na minimálnom dôchodku,“ varuje Višváder.

Trend platenia najnižšieho poistného je u živnostníkov dlhodobý. Aj preto im vláda vlani zdvihla najnižší vymeriavací základ a percentá poistného. Na tento rok sú sociálne odvody stanovené v najnižšej sume 133,42 eura mesačne, medziročne sa zvýšili o viac ako tri eurá.

Podľa Violy Kromerovej zo Slovenského živnostenského zväzu sú pre mnohých živnostníkov aj minimálne odvody príliš vysoké. „Ak vláda stále hovorí o hospodárskej kríze, musí si uvedomiť, že tá sa dotýka aj živnostníkov. Z nízkych príjmov, ktoré majú, musia pritom celkovo ročne odviesť okolo šesťtisíc eur, čo sú naozaj veľké peniaze,“ zdôrazňuje.

Zároveň však Kromerová pripúšťa, že istá skupina živnostníkov by na odvodoch mohla platiť viac. „Zrejme sa správajú racionálne. Nemajú dnes totiž nijaké záruky, že za zaplatené odvody dostanú naozaj primeranú penziu,“ mieni. Podľa nej je konanie niektorých skupín pracujúcich len prirodzeným „zrkadlom“ ekonomickej situácie v štáte.

„Aké odvody majú stačiť, keď celá slovenská ekonomika stojí na nízkej cene práce? Aký vôbec máme prehľad, čo sa s našimi peniazmi deje v poisťovniach? Prečo štát platí tak málo za svojich poistencov? Prečo dovolil tak pokriviť trh práce, že živnostníkmi sú dnes aj notári, že lekári majú eseročky, že súkromníci platia zamestnancom oficiálne len minimálnu mzdu a ďalšie stovky im dávajú na ruku?“ pýta sa.

Podľa hovorcu ministerstva práce Michala Stušku aj súčasná situácia s platením odvodov dokazuje, že vlaňajšia úprava odvodového zaťaženia živnostníkov bola správna. „Aj pri minimálnych platbách poistného im budú vychádzať vyššie penzie, ako bez nej,“ hovorí. Pripomína však, že živnostníci si pomaly začínajú uvedomovať, že musia myslieť na zabezpečenie v dôchodku. „Predvlani si ich minimálne odvody platilo až 87 percent,“ porovnáva. Napriek tomu upozorňuje, že ani teraz platenie len najnižších odvodov nemusí zaručiť dôchodok nad hranicou životného minima.

Nie je živnostník ako živnostník

Živnostníčka Mária Bullová z Banskej Bystrice by si rada platila vyššie sociálne odvody. „Mám však len maličký obchod s textilom a každý rok v ňom predávam menej a menej. Ľudia šetria a nenakupujú toľko ako kedysi,“ uvažuje. Keď poplatí všetky výdavky súvisiace s predajňou, zostane jej akurát na živobytie. „Som malý živnostník, tak platím minimálne odvody. Pri určovaní môjho dôchodku však nebude rozhodovať, že som pracovala čestne. Je to výsmech, keďže pracujem celý život. A aj z toho, čo som zatiaľ zaplatila štátu, dostanem na penziu len zlomok,“ uvádza.

Stavebného podnikateľa z Bratislavy, ktorý si neželá byť menovaný, dnes, naopak, mrzí, že na vlastnú starobu nemyslel skôr. „Pravda je, že za zlatých porevolučných čias stavebníctva som mal príjmy v státisícoch korún, no odviedol som z nich veľmi málo. Teraz som nútený pracovať aj v sedemdesiatke. A pre krízu mám málo roboty, takže žijem zo dňa na deň,“ priznáva.

Z najvyššieho vymeriavacieho základu si vlani v decembri odvádzalo poistné len 615 živnostníkov. Zvyšných necelých 51-tisíc si platilo odvody v rozmedzí medzi minimálnym a maximálnym vymeriavacím základom, podľa príjmov z daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok.

Vláda pritom v blízkom čase plánuje zaviesť minimálny dôchodok, teda počíta s dorovnávaním nízkych penzií na určenú sumu. „V konečnom dôsledku sa tak na najnižšie penzie zrejme opäť poskladajú daňovníci. To nie je solidarita, to je len dôkaz, ako sa v tejto krajine vypláca podvádzať a klamať,“ myslí si ekonóm Pavol Kárász.

Kto ťahá sociálny systém?

Na Slovensku dnes žije asi 5,4 milióna občanov. Zamestnancov, ktorí si príjmy nemôžu „optimalizovať“ a v podstate tak držia verejné poistné systémy funkčné, je zhruba 1,75 milióna. No asi 40 percent z nich zamestnáva štátny a verejný sektor, čiže na ich mzdy opäť idú verejné peniaze. Vysoký je podiel ekonomicky neaktívneho obyvateľstva, teda dôchodcov, detí, nezamestnaných. Tí, ktorí odvádzajú najviac, solidárne prispievajú tým, čo nepracujú. Aj sami by však mali mať nárok na kvalitné služby zo strany štátu, ktorých sa im často nedostáva.

„Doterajší ekonomický vývoj bol u nás veľmi tvrdo podriadený liberálnym koncepciám. Firmy radšej prijímali živnostníkov, keďže im to znižovalo náklady. Štát bol voči týmto praktikám dlho veľmi tolerantný, až teraz pritvrdzuje, čo sa mnohým nepáči. Najbohatšia kategória ľudí s inými druhmi príjmov do poistných fondov prispieva minimálne,“ hovorí riaditeľ Ekonomického ústavu SAV Milan Šikula. Ani samotný štát však podľa neho nejde vlastným občanom príkladom. Za vlastných poistencov odvádza do zdravotného systému málo, verejnými prostriedkami plytvá, nepotláča korupciu. „Averzii ľudí platiť štátu sa preto niet čo čudovať,“ mieni Šikula.

Podľa prezidenta Konfederácie odborových zväzov Jozef Kollára by vláda mala robiť také opatrenia, ktoré by túto situáciu zvrátili. teda nielen zvyšovať počet zamestnancov, ale aj zlepšovať ich postavenie, tlačiť na zvyšovanie miezd či robiť kroky, a to nielen represívne, ktoré by aj ostatných ekonomicky aktívnych ľudí prinútili „nešpekulovať“.

Prečítajte si aj glosu Mariána Repu Čierni pasažieri. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Keby štát rezignoval na sociálnu rolu, podľa Kollára by to rýchlo viedlo k sociálnym výbuchom. „No na druhej strane, o sociálnom štáte u nás už dnes naozaj ťažko hovoriť. Na sociálne zabezpečenie tu ide menej ako 18 percent HDP, pri európskom priemere až 27 percent. A nemožno hovoriť ani o žiadnych vysokých sociálnych dávkach, keďže vysoké sú len v porovnaní s veľmi nízkymi mzdami. Za súčasného stavu môžeme byť šťastní, že zatiaľ fungujeme bez vážnych sociálnych nepokojov. V Nemecku či vo Francúzsku by to určite malo iné dopady,“ uzatvára Kollár.