Aj pápež Urban VIII. vydal dekrét odsudzujúci fajčenie. Autori v Encyklopédii Britannica v roku 1768 upozorňujú na to, že fajčenie vysušuje mozog. Výrazný vplyv na boj s fajčením mala prelomová správa o škodlivosti fajčenia, ktorú zverejnili Američania pred 50 rokmi.
Napriek tomu trvalo Európe celé toto polstoročie, kým začala aktívne bojovať proti fajčeniu. Viedol ju k tomu vysoký nárast nádorových a kardiovaskulárnych ochorení, ako aj vysoká úmrtnosť, ktorú fajčenie spôsobuje.
Podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva na Slovensku fajčí 36 percent obyvateľov a ročne zomiera na choroby súvisiace s fajčením asi 20-tisíc ľudí. „Život fajčiarov sa skracuje celkove o 8 –10 rokov. Absolútna väčšina ľudí, ktorí zomreli na infarkt alebo rakovinu pľúc, boli fajčiari,“ uvádza úrad hlavného hygienika. Sústavným a dlhodobým vplyvom sa podľa úradu stalo fajčenie rizikovým činiteľom pri vzniku chorôb, akými sú zúženie ciev, vysoký krvný tlak, kôrnatenie tepien a vredová choroba, katary dýchacieho a zažívacieho ústrojenstva, choroby obličiek, a najmä zhubné rakovinové ochorenia.
Slovensko už prijalo niekoľko opatrení, ktoré obmedzujú fajčenie. V roku 2009 vstúpila do platnosti novela zákona o ochrane nefajčiarov. Fajčiť sa nesmelo na zastávkach hromadnej dopravy a v reštauráciách museli byť stavebne oddelené miestnosti pre nefajčiarov. Minulý rok parlament tento zákon sprísnil a rozšíril zákaz fajčenia v obchodných domoch či športoviskách. V opatreniach sa podľa ministerstva zdravotníctva bude pokračovať. „Minulý rok v decembri sa uskutočnil posledný – piaty neformálny trialóg s Európskym parlamentom o návrhu tzv. tabakovej smernice, otvorené zostali ešte ustanovenia o regulácii elektronických cigariet,“ uvádza hovorkyňa ministerstva Martina Lidinská. Smernica ustanovuje zákaz uvádzania na trh tabakové výrobky s charakteristickou príchuťou, zavádza aj kombinované zdravotné výstrahy.
Názory na škodlivosť tabaku sa v priebehu času značne menili. Aj napriek upozorneniu, že fajčenie poškodzuje mozog, mnohí ešte dlho považovali tabak za zdraviu prospešný. Ešte v roku 1948 sa v časopisoch uvádzalo, že fajčenie znižuje stres a nespôsobuje zdravotné problémy. Na druhej strane, viaceré štúdie v tomto období začali poukazovať na vzťah medzi fajčením a nádorovými ochoreniami. V roku 1964 správa hlavného hygienika v USA zaznamenala výrazný prelom v boji s fajčením. Zhrnula a predložila dostatočné dôkazy o tom, že fajčenie spôsobuje rakovinu, chronickú bronchitídu, onemocnenie srdca a predčasnú smrť. Hneď na to americký Kongres pripravil zákon o varovaní na škatuľkách cigariet. USA boli prvou krajinou na svete, ktorá tieto nálepky uzákonila.
Napriek tomuto zisteniu fajčenie zažíva obrovský rozmach. Cigarety sa stávajú prvkom nového životného štýlu. Predstavujú symbol voľnosti, nezávislosti a fajčí sa takmer všade. Tabakový priemysel zmohutnel a na novom zlozvyku ľudstva aj primerane zarába.
Zároveň začína výrazne začína pribúdať chorých na rakovinu pľúc, čo bolo predtým veľmi zriedkavým ochorením. Vznikajú štúdie, ktoré dokazujú, že na vine sú cigarety. Súbežne s týmto bolo zistené aj to, že fajčiari v strednom veku veľmi často zomierajú na srdcové cievne ochorenia, hlavne na infarkt.