Reagoval tak na celonárodný prieskum, podľa ktorého zažilo psychické alebo fyzické násilie približne každé piate dieťa na Slovensku. Ak by sme podľa predsedu nadácie Úsmev ako dar Jozefa Mikloška úplne zakázali fyzické tresty, hrozí nárast psychického týrania detí, keďže fyzické a psychické týranie ide ruka v ruke. Po prípade utýranej Lucky z bratislavského Ružinova z jesene 2012 sa podľa Mariany Kováčovej z Centra pre týrané deti Slniečko v Nitre urobilo veľa pre zlepšenie systému ochrany detí. Ako povedala v diskusii, podľa jej informácií sa už pripravuje aj sľubovaný úrad detského ombudsmana. Posilnili sa počty sociálnych pracovníkov. Kováčová zároveň upozornila, že chýba sociálna terénna práca.
Urobené kroky pochválil aj Jozef Mikloško. Myslí si však, že sociálnych pracovníkov by mohlo byť aj viac. Prvé signály o týraní detí sa dajú zachytiť už v škole, cez spolužiakov a učiteľov, doplnil psychológ Štefan Matula. Chýbajú ale psychologické poradne, ktoré by mohli pomôcť deťom i rodičom. „Tu sa jedná o sociálne a psychologicky slabé rodiny,“ zdôraznil Matula s tým, že časť rodín svoje problémy zvládnuť vie, vyrovná sa s nimi, no stále je tu časť, ktorá to nedokáže.
Diskutujúci sa v relácii Slovenského rozhlasu, RTVS zhodli, že kompetencie sociálnych pracovníkov posilňovať netreba. Dôležité je posilniť spoluprácu všetkých, čo sú zapojení systému ochrany rodín a detí – sociálnych pracovníkov, škôl, lekárov a ďalších. Napríklad pred každým vyňatím dieťaťa sociálnymi pracovníkmi do ústavnej starostlivosti by sa podľa Jozefa Mikloška z nadácie Úsmev ako dar mala stretnúť široká rodina. Takto by sa dalo predísť unáhleným riešeniam sociálnych pracovníkov.
Psychológ Štefan Matula tvrdí, že spoznať navonok, že niekto týra svojho partnera a deti sa nedá. Čím je človek vzdelanejší, tým ubližuje sofistikovanejšie. Podľa Matulu skoro 50 percent detí zažívalo v svojom detstve fyzické tresty a je pravdepodobné, že tieto deti v dospelosti budú postupovať rovnako.