Sumárne počty Slovákov, ktorí trvalo žijú v zahraničí, neeviduje nijaká inštitúcia. Každý občan si však platí povinné zdravotné poistenie. Ak odíde do zahraničia, musí si vybrať, v ktorej krajine ho bude odvádzať. Preto údaje zdravotných poisťovní môžu byť odpoveďou na to, koľko ľudí zo Slovenska každoročne odchádza. Vlani sa zo systému zdravotného poistenia odhlásilo takmer 30-tisíc mladých ľudí do 30 rokov. Približne rovnaký počet sa odhlásil v každom roku od 2009. Znamená to, že za posledných päť rokov z nášho zdravotného poistenia ich odišlo zhruba 150-tisíc. Dôvodom je práve vycestovanie do zahraničia.
„Je to alarmujúce číslo. Ročníky od 1980 do 1990 boli populačne veľmi silné. Každoročne sa rodilo okolo 80-tisíc ľudí. Ak z nich každý rok odchádza približne 30-tisíc, je to viac ako tretina. Obzvlášť, keď sa dnes rodí omnoho menej detí ako vtedy,“ upozorňuje sociologička Zuzana Kusá na to, že na zostarnutie populácie netreba ani menší počet novorodencov.
Stačí, ak budú mladí ľudia odchádzať za hranice v takom rozsahu ako teraz. „Všetko súvisí so životnými podmienkami a možnosťou žiť podľa svojich predstáv. Mladí ľudia chcú dosiahnuť štandardné ciele – založiť si rodinu a pracovať v zamestnaní, ktoré im na toto všetko poskytne prostriedky. Ak to nedostanú u nás, hľadajú inde,“ vysvetľuje.
Za hranicami žije aj Eva z Bratislavy. Predvlani doštudovala masmediálne štúdiá a hneď po štátniciach si hľadala prácu. Na jej životopisy však nikto neodpovedal. „Poslala som ich desiatky. Neunúvali sa mi ani odpísať. Pritom rozhodne nie som absolventka bez praxe či jazykových schopností. Pracovala som popri strednej aj vysokej škole. Nedostala som sa však ani na jeden pohovor,“ vysvetľuje. Keďže nemčinu ovládala na vysokej úrovni, odišla do Viedne.
„Dostala som odpoveď na každý životopis. Ľudia vedia, čo je slušnosť a slová ako tolerancia sa tu stále nosia. Okrem toho, služby sú neporovnateľne lepšie ako na Slovensku,“ hovorí o dôvodoch, prečo si ju susedné Rakúsko získalo. Pracuje ako PR asistentka a zarába nadštandardne.
Nezamestnanosť mladých je na Slovensku hrozivá. Ku koncu roka 2012 predstavovala až 34 percent, kým priemerná nezamestnanosť v Európskej únii je o polovicu menšia. „Mladí môžu mať dojem, že všetky zaujímavé pracovné príležitosti sú obsadené, priemerné platy sú veľmi nízke a vidina samostatného bývania veľmi vzdialená. Určite si nemyslia, že im budú v cudzine lietať pečené holuby. Možno však majú pocit, že je tam o čosi vyššia šanca uplatniť sa a nájsť si strechu nad hlavou,“ hovorí Kusá. Riešením je u nás zlepšenie ekonomickej situácie a vytváranie podmienok pre mladých ľudí.
Stratégia pre mládež na roky 2014 – 2020 uviedla prieskum, podľa ktorého by viac ako 70 percent mladých ľudí by uprednostnili život v inej krajine. Podľa dokumentu, ktorý pripravil rezort školstva, je vyše polovica nezamestnaných mladých ľudí bez práce dlhodobo. Robiť začínajú najskôr po 25. roku, na rozbehnutie vlastného podnikania nemajú prostriedky.
„Dôsledkom toho je ich ekonomické a sociálne vylúčenie, čo často vyúsťuje do rôznych duševných porúch,“ konštatuje sa v správe. Ľudia do 30 rokov preto často volia odchod do zahraničia. Podľa údajov Štatistického úradu krátkodobý odchod za prácou, v trvaní najviac jeden rok, za posledných desať rokov vyvrcholil v roku 2007. Za hranice odišlo približne 177-tisíc ľudí, najčastejšie smerovali do Česka. Hľadali prácu aj vo Veľkej Británii, v Maďarsku a Rakúsku.
Tieto štyri krajiny sú obľúbené aj dnes. Česko zostalo na vrchole, klesla však popularita Veľkej Británie v prospech Rakúska. V roku 2012 si krátkodobé „fušky“ našlo za hranicami zhruba 120-tisíc ľudí.
Ako upozorňuje sociológ Miloslav Bahna, trvalo žije najviac Slovákov v Česku a vo Veľkej Británii. „Podľa britských štatistík sa v roku 2012 prihlásilo k slovenskej národnosti približne 65-tisíc ľudí. Najpriamejším migračným kanálom pre mladých je vysokoškolské štúdium v zahraničí. Pretože ak ho absolvujú napríklad v Česku, je veľký predpoklad, že tam aspoň polovica z nich zostane pracovať,“ uzatvára Bahna.
Do Prahy vlani odišiel aj 21-ročný Erik Plencner z Detvy. „Na Slovensku som nemal žiadnu perspektívu. Bol som bez práce a ubytovania. Znechutil ma celý systém, ľudia, ktorí rozhodujú o našej budúcnosti,“ hovorí s tým, že sa v Prahe zamestnal v mraziarenskom sklade. Spokojný bol aj s platom, v centre Prahy však platil trojnásobný nájom v porovnaní s rodným mestom. Rozhodnutie odísť neľutuje. „Poctivou robotou si na Slovensku nikto nič nezarobí, môže akurát prežívať. Po deviatich mesiacov som opäť doma, pretože chceme so skupinou vydať album. Potom plánujem ísť do Belgicka – zarobiť si,“ dodal.