Na chýbajúceho ochrancu práv detí už dlhšie upozorňuje Výbor OSN pre práva detí, ale aj viaceré mimovládne organizácie. „Nejde o to, že nás do toho tlačí nejaká organizácia. Detský ombudsman tu chýba už niekoľko rokov,“ hovorí Marianna Kováčová, riaditeľka krízového centra Slniečko.
Ochranca by mal zabezpečovať aj to, že riešenie niektorých prípadov sa nebude zbytočne predlžovať. Aj úrady budú pod väčším tlakom rozhodovať skutočne v najlepšom záujme dieťaťa. „Ide o to, aby ombudsman obhájil dieťa v prípadoch, ktoré sa vlečú, alebo sa pri nich prijali kompetentné rozhodnutia. Aby sa nestávalo, že niektoré procesy trvajú veľmi dlho a namiesto šiestich mesiacov sa ťahajú aj tri roky,“ dodala Kováčová.
Podľa Ivana Leitmana z občianskeho združenia Náruč zriadenie úradu detského ombudsmana môže byť prospešné. „Len nesmie ísť o formálny výkon funkcie. Formálnych inštitúcií, ktoré tu fungujú, či fungovali, ale činnosť za nimi nevidno, sme tu už mali dosť,“ povedal Leitman.
To, že ministerstvo práce pripravuje zákon na to, aby mohol vzniknúť inštitút ochrancu dieťaťa, potvrdil štátny tajomník rezortu Jozef Burian v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu. Podľa neho by legislatívny zámer malo ministerstvo predstaviť koncom prvého kvartálu. Návrh je reakciou aj na výsledky vlaňajšieho prieskumu o výskyte násilia na deťoch. Prieskum upozornil na alarmujúce čísla o týraní detí. Vyšlo v ňom, že deti sú najčastejšie vystavené fyzickému násiliu (23 %) a psychickému násiliu (21 %). Zanedbávanie sa ukázalo u 9 percent detí, sexuálne zneužívanie priznalo 7 percent detí.
„Prieskum ukázal realitu, ktorá tu je,“ zhodnotila Kováčová. Zber údajov o výskyte násilia aj formou prieskumov by sa mal podľa nej robiť častejšie. „Neviem, aké je to finančne náročné, ale taký prieskum by sa mal robiť možno každé tri alebo päť rokov, aby bolo jasné, či sa v tejto oblasti niečo zmenilo a akým spôsobom treba deti účinnejšie chrániť,“ hovorí Kováčová.
Aj podľa Leitmana by mali nasledovať ďalšie výskumy. „Jeden prieskum nemôže ukázať, aká je úroveň výskytu násilia na Slovensku. Ak by sme vychádzali zo situácie v zahraničí overenej početnými výskumami aj našou každodennou praxou pri pomoci deťom a rodinám ohrozeným násilím, potom si treba uvedomiť, že miera násilia na deťoch je u nás podstatne vyššia, ako sme ochotní si pripustiť,“ podotkol. Výskumy by mali byť podľa neho doplnené o pravidelné štatistické monitorovanie násilia na deťoch, mieru ohlasovania prípadov či o zber údajov o dĺžke a výsledkoch súdnych konaní, ktoré zahŕňajú deti.
Za veľkú prioritu mimovládky považujú aj zlepšenie spolupráce jednotlivých rezortov pri odhaľovaní prípadov týrania detí. V záujme toho by malo pri ministerstve práce vzniknúť do konca tohto týždňa Národné koordinačné stredisko, ktoré by malo zabezpečiť spoluprácu viacerých rezortov v záujme ochrany detí pred týraním. Ich zlyhanie sa najviac ukázalo v prípade utýranej Lucky, ktorú našli pred vyše rokom mŕtvu v bratislavskom byte.
„Zlyhal sociálny úrad, ktorý sa nedostal do bytu, aj keď boli hlásenia, že sa dieťaťu niečo deje, nijako nebola podchytená škola, škôlka, zdravotníctvo – dieťa sa stratilo v systéme. To je prípad, kde sa ukazuje, akou chybou je, keď jednotlivé zložky medzi sebou nekomunikujú,“ upozornila Kováčová.