Kde majú absolventi získať prax?

Takto dnes uvažuje časť firiem na Slovensku. Do práce chcú prijímať iba skúsených ľudí. Mladí ľudia tesne po skončení školy tak nemajú kde požadovanú prax získať.

„Človek zo školy je špecializovaný, treba ho doučiť, ale je viac teoreticky pripravený. Človek z praxe nič neznamená, pokiaľ nemá prax presne toho odboru, čo potrebujeme. Keď sú dvaja a jeden má prax v odbore, určite mu dám prednosť pred absolventom, lebo má pracovné návyky. Je to problém dnešných stredných škôl – absolventi majú málo praxe, majú nulové pracovné návyky,“ uviedol v prieskume agentúry AKO personalista výrobcu komponentov pre autá.

Prieskum medzi tisíckou personalistov podnikov ukázal, že situácia sa z ich strany tak skoro nezmení. Len 4,6 percenta spoločností uvažuje o zriadení vlastnej strednej odbornej školy, prípadne o úzkej spolupráci s existujúcou školou. Z každých sto výrobných podnikov aktívne spolupracuje s nejakou strednou odbornou školou len jeden až dva. Založenie vlastnej školy, ako to urobili napríklad Podbrezovské strojárne alebo Volkswagen Bratislava, je podľa nich prospešné, ale finančne si to môžu dovoliť najväčšie podniky. Dôvodom, prečo do vzdelávania na stredných školách neinvestujú, je aj obava, či sa im náklady vrátia – teda či absolventi nakoniec neodídu ku konkurencii.

Výčitka, že školy študentov slabo pripravujú na prax, je podľa Františka Tamašoviča, riaditeľa Strednej odbornej školy technickej v Šuranoch, aj vizitkou prístupu firiem k odborným školám. „Problém nie je v školách, ale v tom, že firmy nechcú brať žiakov na prax,“ hovorí Tamašovič. Len časť podnikov do prípravy budúcich odborníkov niečo investuje a podľa jeho skúseností sú to najmä firmy so zahraničným kapitálom. „Zahraničné firmy, ktoré prichádzajú do regiónu, si automaticky zmapujú stredné odborné školy, navrhujú konkrétnu spoluprácu i financie,“ povedal. Iné podniky sa zas podľa neho odvolávajú na to, že zabezpečenie kvalitnej prípravy absolventov je v prvom rade úlohou štátu.

Na odbornej škole v Šuranoch so zabezpečením praxe žiakov problém nemajú vďaka spolupráci s viacerými firmami, ktoré potom budúcim maturantom ponúkajú aj pracovné miesta. Niektoré podniky ponúkajú praktickú výučbu aj prvákom, iné len starším. Medzi školami a firmami sa však podľa neho diskutuje o zvýšení podielu praktických hodín. „Teraz majú žiaci prax štyri dni z desiatich. Je v podstate všeobecná zhoda na tom, že podiel by mal byť 50 na 50,“ vraví Tamašovič. Väčšiu spoluprácu firiem so školami si želá aj rezort školstva, bližšie podrobnosti, ako to chce dosiahnuť, však neuvádza. „Dôležitým krokom je zavedenie prvkov duálneho systému a širšej spolupráce so zamestnávateľmi, profesijnými a stavovskými organizáciami, rezortmi a pedagógmi stredných odborných škôl pri príprave štátnych vzdelávacích programov,“ odpovedal tlačový odbor rezortu na otázku, či pripravuje nejaké opatrenia.

Niektorí zamestnávatelia prax aj ponúkajú, ale kvalitných odborníkov zohnať nedokážu. Na trhu chýbajú kuchári, čašníci, predavači či skladníci. Podľa prieskumu to súvisí s ich vysokou fluktuáciou, mladí pre nízke platy odchádzajú radšej do cudziny alebo do iného odboru. „Odbory ako kuchár a čašník máme obsadené a podľa údajov z úradu práce je ich umiestniteľnosť na trhu práce na 80 percent,“ vysvetlil Ľubomír Tóth, riaditeľ Strednej odbornej školy A. Dubčeka vo Vranove nad Topľou. Potvrdzuje, že časť z ich absolventov sa uchytila v zahraničí, kde zarobia viac, alebo v Bratislave. „Iní robia na stavbách, vymieňajú okná, zatepľujú a podobne,“ dodal.

Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Hlava 31,5. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

V snahe prilákať k remeslu viac uchádzačov zverejnilo ministerstvo školstva zoznamy odborov, v ktorých je nedostatok absolventov stredných odborných škôl. Zoznam podľa rezortu vychádzal aj z údajov zamestnávateľov a ich odhadov potrieb trhu práce, pričom by sa mal každý rok aktualizovať. Samotné zoznamy však podľa Tamašoviča nestačia. „Ak je nejaký odbor preferovaný, malo by sa to prejaviť aj tým, že žiaci budú počas štúdia dostávať napríklad vreckové či pracovné ošatenie,“ podotkol s tým, že do zvyšovania záujmu o žiadané odbory by podľa neho mali viac investovať aj firmy.