Štát porušil zákon. Regulované nájomné diskriminuje

, 28.01.2014 15:16, aktualizované: 20:13
peniaze, súd, kladivko, spravodlivosť, korupcia
Ilustračné foto. Autor:

Štát roky poškodzoval vlastníkov reštituovaných bytov, keď im povolil za ich byty vyberať len regulované nájomné.

Celkovo je na Slovensku 923 reštituovaných bytov, takmer osemdesiat percent z nich je v hlavnom meste. Je pravdepodobné, že štát bude musieť ich majiteľom doplatiť to, čo stratili, keď nemohli požadovať za byt trhové nájomné. Ide o milióny eur, keďže napríklad za byt v Starom Meste bežne pýtajú vlastníci 800 eur mesačne a štátom povolené regulované nájomné je 100 eur.

Vlastníkom dal v utorok za pravdu Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Podľa súdu boli vlastníci diskriminovaní, keď mohli od nájomcov v bytoch žiadať regulované nájomné. Sťažovatelia sú vlastníkmi bytových domov v Bratislave a Trnave, na ktoré sa vzťahuje systém regulovaného nájomného.

"Tvrdili, že nájomné, ktoré sú oprávnení v súlade s platnými právnymi predpismi požadovať, je omnoho nižšie ako náklady na údržbu ich domov a je neprimerane nízke v porovnaní s trhovým nájomným. Namietali, že sú diskriminovaní v porovnaní s vlastníkmi domov a bytov, na ktoré sa systém regulovaného nájomného nevzťahuje,“ vraví Marica Pirošíková, zástupkyňa Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva.

Celkovo je po krajine roztrúsených 923 reštituovaných bytov. Väčšina z nich, až 706 je v hlavnom meste, nájdu sa však aj v Trenčíne, Trnave či Košiciach. Regulované nájomné sa uvoľnilo zhruba pred tromi rokmi, keď štát prijal zákon, že majitelia reštituovaného bytu môžu raz ročne zvýšiť nájomné o 20 percent. "Súd podotkol, že hoci právna úprava prijatá v roku 2011 umožňuje každoročné zvyšovanie regulovaného nájomného o 20 percent, vôbec nerieši predchádzajúcu situáciu, predovšetkým škody utrpené vlastníkmi,“ komentuje Pirošíková.

Ako Pirošíková ďalej podotkla, Európsky súd zastáva názor, že štátne orgány v tomto prípade nedodržali spravodlivú rovnováhu medzi všeobecným záujmom spoločnosti a ochranou majetkových práv sťažovateľov, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na pokojné užívanie majetku sťažovateľov. To znamená, že krajina bude musieť doplatiť vlastníkom týchto bytov rozdiely medzi regulovaným a trhovým nájomným a takisto podľa posledných informácií žiadal každý zo sťažovateľov odškodné 50-tisíc eur.Sťažovateľov je zhruba dvesto, čo dáva spolu sumu 10 miliónov eur. Možné odškodnenie aj so zmareným nájomným však bude vyššie.

"Situácii sa dalo predísť, keby právna úprava z roku 2011 okrem ukončenia regulácie nájomného riešila aj odškodnenie vlastníkov za vzniknuté straty. Na uvedené som vtedy upozorňovala osobitným listom príslušné ministerstvá, ako aj predsedu Ústavnoprávneho výboru,“ povedala Pirošíková.

„Toto rozhodnutie prichádza po desiatkach rokov, počas ktorých bolo zo strany štátu zasahované do práv sťažovateľov na slobodné užívanie majetku. O náhrade škody súd ešte nerozhodol a poskytol sťažovateľom a vláde trojmesačnú lehotu na rokovanie o jej výške. Ide o prvé rozhodnutie v danej veci, nakoľko súd prejednáva ďalšie sťažnosti s viac ako 170 sťažovateľmi v tejto veci,“ tvrdí Július Brichta, ktorý zastupuje vlastníkov reštituovaných by­tov.

Štát už nariadil nájomcom, aby sa do roku 2017 z bytov vysťahovali a mesto im musí zabezpečiť náhradné bývanie. Vo väčšine prípadov ide o ľudí v dôchodkovom veku, ktorí v bytoch v lukratívnom centre mesta prežili časť života, a predstava o sťahovaní niekam do okrajovej štvrte je ťažká. Ako prví dostali vlani náhradné bývanie obyvatelia reštituovaných bytov v Žiline.

Tá vyšla v ústrety žiadateľom a náhradný byt si mohli vybrať sami. Osemnásť bytov sa kupovalo na ulici Bajzovej, Pittsburgskej, Ústeckej, Jedlíkovej, Baničovej či Milana Rastislava Štefánika. Ceny náhradných bytov sa pohybovali od 35-tisíc do 72-tisíc eur. Finančne na ne prispel rezort dopravy, mesto Žilina nemuselo priložiť ani cent.

Bratislava však zápasí s problémom náhradných bytov, pretože nemá dostatok peňazí a ani miesto na budovanie nových bytov. Minulý rok sa začalo so stavbou bytovky, zatiaľ len so 48 nájomnými bytmi a pre nedostatok financií v mestskej kase musí na ňu prispieť aj štát. Ministerstvo dopravy dalo hlavnému mestu dotáciu vyše 461-tisíc eur. Mesto prispeje na výstavbu bytového domu sumou vyššou ako 1,3 milióna eur a do nových bytov bežného štandardu by sa prví nájomcovia mali sťahovať v októbri 2014.

"Mestá nemajú finančné a ani priestorové možnosti na riešenie situácie vo vlastnej réžii, pričom problémy spojené s reštituentmi nezapríčinila samospráva. Parametre zákona nie je dnes schopný riešiť ani bratislavský magistrát,“ dodal Stanislav Ščepán, hovorca bratislavského primátora.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#byty #nájomné #Európsky súd pre ľudské práva
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku