Niet lepšej prevencie ako policajti v uliciach

Na výraznejšie zníženie kriminality treba podľa bývalého policajta a bezpečnostného analytika Juraja Zábojníka dostať do ulíc viac policajtov. Násilie páchané na penzistoch, ktoré sa začína rozmáhať, však nepovažuje iba za problém polície.

29.01.2014 12:00
polícia, policajt, policajti Foto: ,
Ilustračná fotografia.
debata (45)

Celková kriminalita postupne za štyri roky pomaly klesá. Je to tým, že sa pácha menej trestných činov alebo sa polícii viac darí v ich objasňovaní?
Na nárast kriminality v akejkoľvek podobe vždy mala a bude mať vplyv aktuálna situácia v štáte. To znamená životná úroveň občanov, zabezpečenie ich potrieb a jednoznačne funkčnosť štátnych orgánov, ktorých predĺženým nástrojom je i polícia a ostatné orgány činné v trestnom konaní. Ak toto nebude fungovať, začnú sa vždy v akejkoľvek forme generovať v štáte živly, pre ktoré je takáto situácia živnou pôdou a štatistika je hneď katastrofálna. Polícia urobila v posledných rokoch veľký pokrok v rozložení organizovaného zločinu, ako aj v eliminácii trestnej činnosti na nižšej úrovni.

Slovensko má v porovnaní s inými okolitými krajinami pomaly najviac policajtov na počet obyvateľov. Nemala by zločinnosť klesať rýchlejšie?
V posledných rokoch je citeľne vidieť, že tie bezpečnostné zložky, ktoré sa zaoberajú sofistikovanou a zložitou trestnou činnosťou, boli nútené sa vyprofilovať a výsledok sa dostavil. Je potrebné skvalitniť prácu i na nižších stupňoch riadenia a zaviesť veci, ktoré fungovali aj pred niekoľkými desiatkami rokov. Nepoznám lepšiu prevenciu, ako keď sa objavil v prostredí okrskár niekoľkokrát za deň a mal i pomocníkov z dedinského prostredia. Tí neboli nikdy dvakrát obľúbení, ale boli v podvedomí a ak máte niečo v podvedomí, je to ručná brzda k akémukoľvek zmýšľaniu, ktoré by súviselo s trestnou činnosťou. Touto cestou by som išiel. Práca s ľuďmi v danej lokalite je dôležitá, a nie navyšovanie stavov. Je to lacnejšie, ale musí sa vedieť, ako na to.

Množia sa prepadnutia, ale aj vraždy najmä starších ľudí na vidieku. Je to tým, že penzisti sú dôverčivejší alebo by mala polícia viac pracovať na prevencii?
Páchateľ si nevyberá prekážky, kde je neistý. Zameria sa na slabšie články, a to sú naši rodičia a starí rodičia, ku ktorým sme sa v tomto štáte v sociálnej oblasti správali za tie roky ako barbari, a to sa nám vráti. Chudoba a starí bezvládni ľudia, o ktorých vieme, ale tvárime sa, že sa nič nedeje, sú najslabším článkom reťaze. Tam sa orientuje každý, kto je prepustený z výkonu trestu, každý, kto sa rozhodne kradnúť, aby prežil, a prípadne i zabíjať. Bohužiaľ. To nie je o dôverčivosti, ale o bezmocnosti.

Počet policajtov sa zvýšil o viac ako tisíc. Sú policajti prichádzajúci z policajných škôl do zboru pripravení zvládať často náročnú prácu?
Ako ktorí. Sú jedinci, ktorí by bez váhania v tejto práci nasadili svoj vlastný život a potom sú i takí, ktorí nastúpili do policajnej kariérnej trajektórie zo zištných dôvodov a sú nezodpovední. Verte mi, kým sa polícia s takýmto človekom rozlúči, trošku to trvá. Preto vždy presadzujem kvalitu a nie kvantitu.

Čím je to, že hoci sa počet vrážd enormne nezvýšil, stúpol počet policajtov, ktorí vraždili?
Vidia za tie roky, čo sa deje okolo nás. Vidia, čo sa píše o ich nadriadených. Čítajú a vidia, ako sa vo väčšine prípadov nič nezmení. Ten funkcionár, hoci sa o ňom popísali hrozné veci, za ktoré v normálnom štáte nie že by ho odvolali, ale rovno zobrali v chrómovaných náramkoch jeho vlastní kolegovia, naďalej sedí na vysokom poste a ešte má aj podporu. Viete, to je rakovina tvoriaca metastázy a napádajúca celý organizmus. Krásne reči tomu nepomôžu.

Roboty je v trnavskom okrese málo, preto je napätie

Starosta obce Malženice Miroslav Macko bol prekvapený, keď sa dozvedel informáciu, že okres Trnava patrí medzi tie s najvyššou mierou kriminality. Vysvetlenie je však podľa neho prosté. Ešte stále je veľa ľudí bez práce.

„Aj keď tu máme priemyselnú oblasť, teda atómovú elektráreň, automobilku Peugeot, aj napriek tomu je tu nedostatok roboty,“ mienil starosta. Viac policajtov v uliciach a razantnejšie opatrenia zo strany štátu by podľa neho nepriniesli zlepšenie. „Riešil by som to prevenciou a inými činnosťami. Najmä vytváraním nových pracovných miest. Keď ľudia budú mať zdroje, nebudú robiť trestné činy. Zdroje chýbajú a mnohé veci ľudia potom vykonajú v afekte,“ hovorí Macko. Ako dodal, mladí fafrnkovia neváhajú zbiť na ulici dôchodkyňu, zlodeji hľadajú všemožné spôsoby, ako speňažiť cudzí majetok.

Veľkým lákadlom pre dlhoprstých sú napríklad satelitné obce pri krajskom meste. Rapídne sa rozrastá Biely Kostol a starosta Jozef Adámek priznal, že najviac je u nich krádeží a vlámačiek. „V našej obci je veľká investičná výstavba, mnohí to vedia a vykrádajú materiál pri rozostavaných rodinných domoch. Sú tam drahé veci, karbobrúsky, vŕtačky,“ naznačil. Za celkovo vyššiu kriminalitu môže podľa neho aj fakt, že mladí ľudia majú málo možností a miest, kde by mohli tráviť čas kultúrne. „Preto využívajú len pohostinstvá. Niektorí sa potom cítia veľmi silní a robia zle,“ uviedol.

Hovorca trnavského magistrátu Pavol Tomašovič poukázal aj na pestrosť človečenstva v trnavskom okrese. „Okolie Bratislavy a Trnavy sú najväčšími zamestnávateľskými regiónmi. Prichádza sem rôzny okruh ľudí z celého Slovenska. Sú to často ľudia bez širšieho zázemia, chodia sem na týždne. Mesto je vďaka vyššej akumulácii obyvateľov anonymnejšie, a aj preto môže mať kriminalita v Trnave väčší rozmer,“ podotkol. Pripomenul, že každý pondelok býva stretnutie zástupcov štátnej aj mestskej polície a vedenia mesta, na ktorom sa vyhodnocuje predchádzajúci týždeň a analyzujú sa riziká pre ten ďalší, napríklad futbal alebo jarmok. Plánuje sa stratégia. „Z týchto stretnutí viem, že ohniská väčších násilných trestných činov vznikajú skôr v tieni veľkomiest, napríklad v Seredi, kde bol dlho problém s drogami, autičkármi,“ pripomenul. (aba)

© Autorské práva vyhradené

45 debata chyba
Viac na túto tému: #prevencia #policajti #bezpečnosť trnavský okres