Sudcovia, stačilo!

Sudcovská bašta výhod sa otriasa v základoch. V čase, keď ľuďom v talároch nedôverujú dve tretiny obyvateľov Slovenska, keď sa množia škandály sudcov, vyšetrujú sa podozrenia, že berú úplatky, a keď sa ich vinou ocitajú na slobode obvinení, prichádza vláda so zásadnými opatreniami.

, 31.01.2014 08:00
Fico, Borec Foto: ,
Premiér Robert Fico a minister spravodlivosti Tomáš Borec.
debata (236)

Sudcom chce siahnuť na viaceré výsady, ktorými štát posilnil ich nezávislosť v priebehu dvadsiatich rokov.

Všetkých 1 400 sudcov budú podľa pripravovaných zmien čakať bezpečnostné previerky. To znamená, že ich majetky, bankové kontá či kontakty podrobne preveria policajné a spravodajské zložky. Minister spravodlivosti Tomáš Borec chce presadiť aj zvýšenie priamej zodpovednosti sudcu za škody spôsobené zo subjektívnych dôvodov. Ak Európsky súd pre ľudské práva alebo Ústavný súd konštatuje prieťahy v konaní, časť spôsobenej škody by mala byť sudcovi zosobnená. Doteraz za to platili daňoví poplatníci. Len za minulý rok bude musieť štát za pochybenia sudcov zaplatiť sťažovateľom takmer 800-tisíc eur.

PIANO

Prečítajte si komentár Petra Javůrka Konečne zemetrasenie?

Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Zároveň chce rezort posilniť právomoci predsedov súdov. Možnosť práce doma by mali povoľovať sudcom oni, a to len výnimočne. Zvýšiť sa má tiež kontrolný mechanizmus pri práceneschopnosti sudcov. Sociálna poisťovňa bude povinná na požiadanie predsedu súdu preveriť zdravotný stav sudcu, ktorý je práceneschopný. Sudcom totiž štát plne prepláca PN-ku.

Vláda plánuje sprísniť aj podmienky pri vyplácaní 13. a 14. platov sudcom. Počet dní, ktoré musí sudca odpracovať na to, aby mu vznikol nárok na trinásty a štrnásty plat, by sa mal podstatne zvýšiť. Dnes musí odrobiť každého pol roka 75 dní a plat navyše získa automaticky.

Sudcovia sú proti kolektívnej vine

Na navrhované zmeny sudcovia reagujú opatrne a chcú si počkať až o nich prebehne diskusia. „V tejto chvíli nám nezostáva nič iné, len si ich vypočuť a budeme čakať, či sudcovia a ich zástupcovia budú prizvaní k debatám o týchto témach. Máme svoje predstavy a budeme ich prezentovať, keď dozrie čas,“ reagovala prezidentka Združenia sudcov Slovenska Dana Bystrianska. Zdôraznila tiež, že až v diskusii sa ukáže, nakoľko to minister spravodlivosti so zmenami myslí vážne, kedy chce s nimi začať a či sa vďaka nim situácia zlepší.

Sudcovia sú proti presadzovaniu kolektívnej viny. Ak sú podľa Bystrianskej napríklad známe nejaké prípady, keď sudca zneužíval výsadu pracovať doma, nemali by za to byť trestaní všetci sudcovia. „Kolektívna zodpovednosť v 21. storočí už v žiadnej sfére spoločenského života nefunguje a my sme rozhodne proti nej. Práca doma mnohokrát rieši nedostatočné priestory na súdoch. Predsedovia súdov by mali s týmto inštitútom narábať opatrne a je na ich zodpovednosti aj za súčasného právneho stavu, aby o tomto rozhodovali. Individuálnej zodpovednosti sa nebránime,“ vysvetľuje. Pokiaľ sudcovia využívajú tento inštitút na prácu, Bystrianska nevidí dôvod, prečo sa tomu brániť.

Podľa sociológa Stanislava Buchtu dlhodobú nedôveru ľudí k justícií spôsobuje najmä uzavretosť spoločnosti sudcov, ktorá nedostatočne komunikuje s verejnosťou. „Úlohu však zohráva aj to, že v čase znižovania rozpočtového deficitu, keď sa znižujú verejné výdavky takmer pre všetky sociálne skupiny, sú niektoré z nich, kam patria aj sudcovia, zvýhodnené,“ spresňuje. K nelichotivému postaveniu sudcov v očiach verejnosti prispieva podľa Buchtu medializovanie iba negatívnych prípadov rozhodovania sudcov. „To potom vytvára u ľudí dojem, že celé súdnictvo a všetci sudcovia sú zlí,“ dodal Buchta.

Previerky musia byť v súlade s ústavou

Na viaceré zmeny v súdnictve, o ktorých v štvrtok informoval premiér Robert Fico po stretnutí s ministrom spravodlivosti Tomášom Borecom, bude potrebná zmena ústavy. A jej schválenie si vyžaduje minimálne 90 hlasov poslancov v Národnej rade, ktoré Smer nemá. Vláda tak bude potrebovať aj hlasy opozície. Medzi takéto návrhy patrí oddelenie dvoch funkcií, ktoré dnes zastáva Štefan Harabin, teda post predsedu Najvyššieho súdu aj Súdnej rady. „Neverím, že by sme nenašli spoločnú reč, pokiaľ ide o súdnictvo,“ vyhlásil na adresu opozície Fico.

Premiér tvrdí, že tieto návrhy nechce v parlamente presadiť silou. „Chceme počuť aj názor opozície, aj ľudí z praxe. Vážim si sudcov, ktorí vykonávajú činnosť v súlade so zákonom. Ale musíme sa zbaviť tých, ktorí do justície nepatria,“ reagoval. Spomenul, že u niektorých sudcov ho vyrušujú rôzne prepojenia, ktoré vyšli na verejnosť. "Narážame na rôzne podozrenia prepojení sudcov na podnikateľskú sféru, ako aj na zložky, ktoré majú ďaleko od podnikateľskej sféry. Zdá sa, že niekedy je tu nadštandardné prepojenie sudcov na advokátov a účastníkov konania,“ povedal Fico.

Predseda vlády zdôraznil, že zmeny neprinesú žiadne posilnenie právomocí ministra spravodlivosti, ich cieľom nie je narušiť rovnováhu moci, ale pomôcť „vyčistiť“ sudcovský stav. „Zodpovedá čistota a dôveryhodnosť súdnictva tomu, čo bolo za posledných 21 rokov urobené pre tento stav? Nie,“ konštatoval Fico.

Harabin sa spoločnej odbornej diskusii o oddelení oboch funkcií nebráni. Ako uviedli z tlačového odboru Najvyššieho súdu: „Návrh novelizovať súčasný model, ktorý bol prijatý počas prístupových rokovaní Slovenskej republiky do Európskej únie, je reálny. Sú viaceré systémy fungovania Súdnej rady v rámci Európskej únie. Osobne je prívržencom talianskeho modelu, kde na čele Súdnej rady stojí hlava štátu – prezident.“ Podstupovať bezpečnostné previerky už sudcovia Špecializovaného súdu raz museli. Ústavný súd vtedy skúmal ústavnosť tohto súdu a rozhodol, že jeho zriadenie nebolo v súlade s ústavou. Dôvodom mali byť práve bezpečnostné previerky od Národného bezpečnostného úradu, ktoré podľa Ústavného sudu mohli zasahovať do nezávislosti sudcov. Podľa Harabina preto pri previerkach pre všetkých sudcov musí byť riešenie v súlade s ústavou. Podľa Bystrianskej je tiež dôležité, aby členom Súdnej rady bol aj predseda Najvyššieho súdu. Bližšie sa však k navrhovaným zmenám nechcela vyjadriť. Rozhodujúce bude podľa nej to, aby boli v súlade s ústavou.

Niektoré súčasne výhody sudcov

  • sú volení doživotne
  • majú zo zákona nárok na 13. a 14. plat
  • ak je sudca chorý, štát mu dorovnáva nemocenskú vo výške rozdielu medzi jeho funkčným platom a výškou nemocenskej
  • môžu pracovať doma
  • za pochybenia a prieťahy, ktoré spôsobia sudcovia, vypláca sťažovateľom odškodnenie štát

Navrhované sprísnenia

  • ak neprejdú bezpečnostnými previerkami, budú z funkcie sudcu odvolaní
  • sprísnia sa podmienky na vyplácanie 13. a 14. platu, nedostanú ho automaticky
  • predseda súdu bude môcť spolu so Sociálnou poisťovňou kontrolovať, či je sudca na PN-ke skutočne práceneschopný
  • súhlas na prácu doma bude udeľovaný len vo výnimočných prípadoch
  • sudcovia budú pri subjektívnom pochybení platiť sťažovateľom tzv. regresnú náhradu

(vv)

Právomoci Súdnej rady

Súdna rada je najvyšší samosprávny orgán súdnictva a volí predsedu Najvyššieho súdu. Súdna rada má 18 členov. Predsedu, ôsmich sudcov, ktorých volia sudcovia, troch členov, ktorých volí parlament, ďalších troch vymenúva vláda a troch členov, ktorých vymenúva prezident. Súdna rada predkladá prezidentovi návrhy na vymenovanie a odvolanie sudcov, rozhoduje o pridelení a preložení sudcov, predkladá prezidentovi návrhy na vymenovanie predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu, predkladá vláde návrhy na kandidátov sudcov v medzinárodných súdnych orgánoch, volí členov a predsedov disciplinárnych senátov. (vv)

© Autorské práva vyhradené

236 debata chyba
Viac na túto tému: #vláda #ministerstvo spravodlivosti #sudcovia #Tomáš Borec
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy