Viacerí pedagógovia však hovoria, že už ani to nezaberá a samotní žiaci si pýtajú radšej horšiu známku, ako by sa mali nútiť do učenia.
Čo by mal teda štát, rodičia či školy urobiť, aby sa deti chceli učiť? Príkladom pre nás by mohlo byť Fínsko. To nemá rebríčky najlepších škôl, pretože celoštátne testovania sa robia až v čase, keď žiaci končia strednú školu. A predsa sú ich žiaci medzi prvými vo výsledkoch medzinárodných testovaní čitateľskej a matematickej gramotnosti. Tí slovenskí, naopak, v testovaní PISA prepadli.
„Vo veľkej miere sa spoliehame na učiteľov. Dôverujeme im, že sú veľmi motivovaní, vzdelaní a vedia naučiť,“ vysvetlila fínska ministerka školstva Krista Kiuru na otvorení verejnej diskusie k budúcnosti slovenského školstva, ktorú organizuje občianske združenie Nové školstvo. O učiteľstvo, ktoré je tam prestížnym povolaním, je medzi mladými záujem a pedagogické školy si môžu vyberať.
Učitelia navyše nie sú pevne zošnurovaní národnými osnovami. „Veľmi sa spoliehame na nezávislosť učiteľa. Nemusí sa stopercentne držať národných osnov, ale môže vyučovať podľa toho, akých žiakov má v triede. Či bude na matematike vysvetľovať 90-stupňový uhol tak, že si to budú kresliť na počítači, alebo na klasický papier, učiteľ si vyberie spôsob, ktorému deti rozumejú,“ dodala Krista Kiuru.
Vo Fínsku je tiež prirodzené, že rodičia vyberajú pre deti najbližšiu základnú školu, pretože sa výrazne od seba nelíšia. Školy v oblastiach, ktoré môžu byť problémové, štát podporuje viac. Ročne do nich investuje približne 60 miliónov eur, ktoré zabezpečia aj udržanie školy s menším počtom žiakov v triede.
Minister školstva Dušan Čaplovič si myslí, že slovenské školstvo dosahuje niekedy až zázračné výsledky vzhľadom na financie, ktoré štát dáva. „Predovšetkým ak berieme finančné prostriedky, ktoré sú dávané na jedného žiaka na Slovensku, a aké sú dávané finančné prostriedky na jedného žiaka vo Fínsku, tak niekedy až zázračné výsledky dosahuje slovenské školstvo,“ povedal Čaplovič po stretnutí s fínskou ministerkou. Slovensko ročne investuje do školstva okolo 4,5 percenta HDP, Fínsko takmer 6 percent, taký je aj priemer krajín OECD.
Náš rezort chystá zásadné zmeny či už vo financovaní škôl, alebo obsahu vyučovania. Krista Kiuru však spomína, že zmena školského systému u nich bola postupná. Pred ňou, na začiatku koncom 60. rokov, však bola spoločenská a politická dohoda o tom, že začnú budovať taký systém, ktorý sprístupní vzdelanie každému dieťaťu, bez ohľadu na to, z akej vrstvy dieťa pochádza. „Vtedy bola tá diskusia ťažká, ale dostali sme sa do situácie, keď to dnes nik nespochybňuje,“ dodáva fínska ministerka. Rovnosť vo Fínsku znamená aj to, že deti od prvej triedy nedelia na múdre a tie, ktorým učenie nejde. „Snažíme sa držať skupinu pohromade, pretože jeden môže byť šikovnejší v jednom predmete, ďalší v druhom. Každému sa dáva šanca,“ podotkla Krista Kiuru.
Na Slovensku s verejnými diskusiami, hľadaním celospoločenskej dohody či dohody naprieč celým politickým spektrom chýbajú skúsenosti. Každá vláda presadzuje svoju vlastnú reformu. Výsledkom je, že učitelia sa sťažujú, že sa stávajú viac úradníkmi ako učiteľmi, poukazujú na ustavičné zmeny, predchádzajúcu reformu i chystanú reformu reforiem, chýbajúce učebnice. Pribúda detí s rôznymi poruchami učenia, ktorým nemajú čas sa venovať, a podobne.
„Keď nevidno cieľ, čo chceme dosiahnuť a ako by školy mali vyzerať o dvadsať rokov, tak sa názory trieštia a každý má svoju pravdu,“ hovorí Zuzana Zimenová z portálu Nové školstvo. Do verejnej diskusie, ktorú chcú organizovať aj v regiónoch, plánujú zapojiť, čo najviac ľudí vrátane rodičov.