„Dá sa povedať, že si robím na vlastnom,“ hovorí otec ôsmich detí a ani na chvíľu nepreruší robotu. Budúci byt s dvoma izbami, kuchynkou, sprchou a sociálnym zariadením má síce len necelých 45 štvorcových metrov, no je to dvakrát viac než priestor, v ktorom momentálne bývajú. „Je to veľký rozdiel oproti tomu, kde žijeme teraz. Tu budú oveľa lepšie podmienky pre výchovu detí,“ dodáva. Okrem neho na stavbe pomáhajú aj ďalší Rómovia.
Do pilotného projektu výstavby nízkoenergetických domov nižšieho štandardu pre sociálne slabé rodiny sa vo svätoantonskej rómskej osade, v ktorej žije do 50 ľudí, pustilo tamojšie občianske združenie Ranč Nádej. „Ide nám o to, aby sme pomohli sociálne slabým rodinám, aj rómskym, aj nerómskym,“ hovorí Ondrej Binder zo združenia. Dom, v ktorom budú bývať dve rodiny rómske a dve nerómske, budujú svojpomocne.
Roman Kandráč je rád, že môže priložiť ruku k dielu. „Hovorí sa, že Rómovia alebo cigáni nechcú robiť. Ja si ale myslím, že ten, kto robiť chce, má snahu a nejaký cieľ, tak pracovať bude. A ten, kto nechce robiť, nech neje,“ hovorí.
Je nezamestnaný, rodina žije zo sociálnych dávok a jeho motiváciou je, dať svojím deťom život v lepších podmienkach. Priznáva, že so stavebnými prácami nejaké skúsenosti už mal, no na tejto stavbe sa v nich zdokonalil a nadobudol nové zručnosti. A aj to by mu v budúcnosti mohlo pomôcť.
Binder je presvedčený, že s Rómami treba pracovať, v opačnom prípade sa to majoritnej spoločnosti čoskoro vráti. „Dvadsať rokov sa to zanedbávalo, či boli pri vláde červení, modrí alebo hocijakí. Toto nevyriešia sociálne dávky, na ktoré si mnohí zvykli. Treba ich zamestnať, napríklad aj pri stavbe takýchto domov, kde dostanú možnosť urobiť niečo, čo ich posunie,“ hovorí Binder.
Foto: Dagmar Teliščáková
Rómska otázka sa podľa neho dá vyriešiť, bude to však trvať aj niekoľko generácií. „Mali by sme si ich adoptovať do svojho srdca. Viem, že je ťažké si to vôbec predstaviť. Keď som s projektom začínal, prišla jedna Rómka z osady, rauch mi puckou po aute a bolo po kresťanskej láske,“ hovorí pobavene a vzápätí dodáva: „Ale to boli len emócie, ktoré rýchlo opadnú.“
Nádejácky Dom nádeje buduje združenie pod memoriálom tamojšieho rodáka biskupa Michala Buzalku. „Bol priateľom všetkých ľudí, Rómov aj Židov a my sa snažíme ísť v jeho šľapajách. Podstata je v tom, aby sme sa o Rómov stále iba nestarali, ale aby sme si vzájomne pomáhali,“ vysvetľuje svoju filozofiu Binder.
Združenie dom po dokončení odovzdá obci, ktorá poskytla pozemok a stavbu im prefinancuje príspevkom zo štátneho fondu rozvoja bývania. „Týchto ľudí nemožno odsúvať, ale treba im dať možnosť a keď ju dostanú, tak sa jej chopia. Keď vidia, že sa im snažíme pomôcť, aj oni spravia niečo prospešné,“ hovorí svätoantonský starosta Jozef Baranyai.
Keďže ide o nízkoenergetický dom, mesačné nájomné podľa Bindera dosiahne nanajvýš 35 eur, čo je únosné aj pre sociálne odkázané rodiny. Najomníci by sa do neho mali nasťahovať už čoskoro.
Mnoho podobných projektov skončilo na tom, že obyvatelia si nové bývanie napokon zničili. Zabránia tomu? „Každý mesiac sa to bude kontrolovať, ak bude poškriabaná omietka alebo rozbité okno, jednoducho pôjdu preč,“ povedal Binder. Združenie má ambíciu projekt rozšíriť aj do ďalších lokalít. Záujem už prejavili obce Opatovská Nová Vesi či Prestavlky.