Špeciálny tím pritom funguje len od októbra minulého roka, ale je určený na odhaľovanie nelegálnych zamestnancov 24 hodín denne, teda aj večer, počas víkendov aj sviatkov.
„Čierna práca škodí ľuďom, podnikom aj štátu,“ zdôraznil včera minister práce Ján Richter. Serióznym firmám podľa neho nelegálne zamestnávanie bráni obstáť v konkurenčnom boji. Načierno pracujúci zamestnanci sa zase ochudobňujú na dôchodkoch, nemocenskej a ďalšej sociálnej ochrane. A štátny rozpočet škoduje na daniach a dotuje aj takých ľudí, ktorí v skutočnosti majú príjem, no oficiálne figurujú v evidencii nezamestnaných.
Podľa ministra sa čierna práca uplatňuje najmä v troch rizikových oblastiach: v stavebníctve, veľko- a maloobchode a v ubytovacích a stravovacích službách.
Na Kobru vyťahujú zbrane a štvú strážne psy
V minulom roku urobili inšpektori Kobry aj kontrolóri z úradov práce 21 460 kontrol nelegálneho zamestnávania, čo bolo v porovnaní s rokom 2012 o 9 367 viac. Skontrolovali pritom 58 029 osôb, kým predvlani 41,5 tisíca.
Prácu načierno zistili u 685 zamestnávateľov, oproti 408 z roku 2012. A odhalili 1 323 nelegálnych zamestnancov, čo je takmer dvojnásobný medziročný nárast, keďže predvlani ich v sieťach kontrolórov uviazlo 692. „Išlo by o veľmi slušnú fabriku,“ prirovnal minister.
Richter ďalej zdôraznil, že zhruba tretina odhalených „čiernych duší“ figurovala v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce. Nelegálne ich zamestnávali buď jednotlivci, alebo malé firmy. „Štandardné veľké priemyselné firmy sa v kategórii týchto čiernych čísiel v podstate nenachádzajú,“ zdôraznil.
Ako spresnil šéf Národného inšpektorátu práce Andrej Gmitter, inšpektori Kobry sú v postavení verejného činiteľa. Môžu preto vstúpiť kedykoľvek a komukoľvek aj na súkromný majetok a žiadať patričné vysvetlenia. Napriek svojmu statusu sa však často stretávajú s hrubou aroganciou zamestnávateľov, ktorí sa im pri kontrolách niekedy vyhrážajú aj so zbraňou v ruke, prípadne proti nim štvú strážne psy.
Na vytypované miesto sa špeciálni kontrolóri podľa Gmittera dostavujú vo dvojiciach či štvoriciach, obsadia hlavné vchody do firmy, zistia pohyb ľudí v areáli, pozrú im doklady a elektronicky si overia, či je ten-ktorý zamestnanec prihlásený v Sociálnej poisťovni. Ak je všetko v poriadku, spíšu hlásenie a odchádzajú. Ak nie, začnú vyšetrovať, vypočujú zainteresovaných, vyhodnotia situáciu a napokon vyrubia zamestnávateľovi pokutu v sume od 2– do 200-tisíc eur. V prípade opakovaných prekročení zákona sa minimálna sadzba zvyšuje na 5-tisíc eur.
Nepoučili sa, dostali pokutu dvakrát
Aj keď bez konkrétneho názvu podnikov spomenul minister dva exemplárne príklady hromadného nelegálneho zamestnávania. Prvý sa týkal Trnavského kraja, kde kontrola v jednej z firiem odhalila 10 nelegálnych zamestnancov, ktorí demontovali drobné plastové súčiastky v subdodávke pre inú spoločnosť. Inšpektorát práce vyrubil ich zamestnávateľovi pokutu 12-tisíc eur.
Druhý prípad bol z Prešovského kraja, kde inšpektori hneď dvakrát v roku zistili nezákonnú prácu v agentúre vykonávajúcej marketingový prieskum verejnej mienky. V marci zistili z 12 kontrolovaných osôb 10 nelegálne zamestnávaných a zamestnávateľovi udelili pokutu 10-tisíc eur. V júni, keď kontrolu zopakovali, našli medzi 212 kontrolovanými zamestnancami až 169 „čiernych“. Druhá pokuta sa preto vyšplhala na 100-tisíc eur.
Richter priznal, že ani v silách inšpektorov nie je odhaliť, ak zamestnávateľ oficiálne dáva zamestnancovi iba minimálnu mzdu a časť výplaty mu poskytuje „na ruku“. Podľa neho je úlohou osvety, aby ľudia pochopili, že tak vlastne konajú proti svojim záujmom a ochudobňujú sa na dôchodku.
Minister zároveň pripomenul, že nelegálne zamestnávanie už beztak stratilo zmysel. „Niet dôvodu, aby zamestnanec či zamestnávateľ riskoval,“ zdôraznil. Od novembra sa totiž na základe novely zákona o sociálnom poistení zamestnávateľovi podstatne znížili odvody pri zamestnaní osoby, ktorá bola na úrade práce evidovaná viac ako rok.
Kým všeobecne platí firma odvody za zamestnanca vo výške 35,2 percenta z jeho hrubej mzdy, za prijatého dlhodobo nezamestnaného musí počas 12 mesiacov uhrádzať len sociálne odvody v sume 1,05 percenta. Z hľadiska zdravotného poistenia je taký zamestnanec poistencom štátu. Podľa Richtera už možnosť takýchto odvodových úľav využilo okolo 1 000 zamestnávateľských subjektov a prácu si našlo dvakrát toľko zamestnancov.