Na zvyšovanie platov verejné vysoké školy zatiaľ nemajú peniaze, a tak sa snažia o 16 eur vyššie platy „riešiť“ cez odoberanie osobných príplatkov. Inou možnosťou je prepúšťanie či znižovanie počtu personálu nepredlžovaním zmlúv na dobu určitú. O situácii už rokuje ministerstvo školstva so zástupcami škôl.
Problém na vysokých školách vznikol po schválení štátneho rozpočtu. Ten na jednej strane verejným vysokým školám oproti minulému roku zobral približne 21 miliónov eur, na druhej strane však podľa kolektívnej zmluvy sľúbil vyššie platy zamestnancom a učiteľom vysokých škôl. Verejné vysoké školy však na ne teraz nemajú.
Prečítajte si aj glosu Martina Krna Provizórium.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Školy sú však od začiatku roka v rozpočtovom provizóriu, z ministerstva školstva dostávajú len zálohové platby. Dnes by mali dostať platbu za február. „Nevieme, koľko to bude, ale aj za január to bolo ešte menej ako dvanástina minulého roka. Chýbajú nám peniaze na zvyšovanie platov o 16 eur, ktoré sú v nových tabuľkách,“ hovorí Viktor Smieško, predseda Rady vysokých škôl, ktorý je zároveň riaditeľom Ústavu elektrotechniky na Slovenskej technickej univerzite.
Ak chceli zvyšovať platy a neprepúšťať, museli siahnuť na osobné príplatky. „Tam, kde sa to dá, berieme z osobného príplatku 16 eur a pridáme ho podľa tabuľky. Tam, kde sa to nedá, sme to museli riešiť inak a niektorým, ktorí majú vyššie príplatky, zobrať viac,“ vysvetľuje Smieško. To, že pri nižšom balíku peňazí pre vysoké školy bude treba siahnuť aj na osobné príplatky, potvrdili nedávno aj ďalšie vysoké školy.
O situácii rokoval včera so zástupcami ministerstiev školstva a financií predseda Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár. „Rokovanie sme prerušili, budeme pokračovať v pondelok na ministerstve financií,“ povedal. Ministerstvo školstva však podľa neho našlo vo vlastných rezervách približne 16 miliónov eur, stále však časť financií chýba.
„Verím tomu, že sa napokon nájde kompromisné riešenie tak, aby sa deficit nedotkol platov zamestnancov vysokých škôl a aby sa mohla dodržať kolektívna dohoda,“ zdôraznil Vozár. Podľa kolektívnej dohody by sa pritom platy vysokoškolských učiteľov mali zvyšovať o tri percentá a 16 eur, platy nepedagogických zamestnancov o 16 eur.
V konečnom dôsledku tak tým učiteľom, ktorí majú vyššie osobné ohodnotenie, môžu platy za január klesnúť. Ďalším, ktorí majú príplatky menšie ako 16 eur, môžu platy stúpnuť napríklad o jedno euro. „Osobný príplatok mám 15 eur, ak by mi ho vzali a pridali 16 eur k základnému platu, tak mi plat stúpne o euro v hrubom,“ hovorí vysokoškolská učiteľka, ktorá si neželá byť menovaná. O tom, že by na budúci týždeň mala mať na výplatnej páske viac peňazí, ju však zatiaľ nikto neinformoval, nikto ju nevolal podpísať dekrét o znižovaní či zvyšovaní platu. „Uvidím, aké prekvapenie ma čaká, možno to bude naozaj o 16 eur viac,“ uzavrela.
Ďalšia vysokoškolská učiteľka s dlhoročnou praxou poukazuje na to, že osobné príplatky už nemá, v rámci šetrenia jej ich vzali už vlani. Práce pritom pribúda, okrem výučby sa žiada publikovanie v karentovaných časopisoch, na konferencie do zahraničia pritom treba cestovať za vlastné. Podobne je to so zahraničnou literatúrou, ktorú vysokoškolskí učitelia kupujú buď za svoje, alebo cez medzinárodné projekty.
„Ak má vysokoškolský učiteľ s praxou tabuľkový plat 500 eur aj niečo a zmluvu na päť rokov, tak mu v banke nedajú hypotéku ani na jednoizbový byt,“ povedal ďalší oslovený učiteľ, ktorý si neželal byť menovaný.
Podľa Smieška k znižovaniu osobných príplatkov pristúpili aj preto, že na technickej prevádzke už nemajú ako šetriť. „Už predtým sa obmedzili telefonovania a aj kúrenie prechádza na temperovanie v skoršiu hodinu,“ vymenováva Smieško. Upozorňuje tiež, že obmedzené sú aj výdavky na vysokoškolskú vedu a výskum. „Agentúra na podporu vedy a výskumu nevyhlásila nijakú grantovú výzvu, školy zapojené do medzinárodných projektov ich pritom potrebujú z niečoho spolufinancovať,“ podotkol.
Zatiaľ nie je jasné, či platy vysokoškolským učiteľom porastú potom, keď dostanú od ministerstva rozpis dotácií. Kým ho nemajú, sú v rozpočtovom provizóriu. Rezort pritom ešte nedávno sľúbil, že návrh rozpisu dotácií dostanú zástupcovia vysokých škôl do konca januára.
Tlačový odbor rezortu včera uviedol, že návrh je pripravený na predloženie vedeniu ministerstva v priebehu tohto týždňa. „Ku konkrétnostiam sa budeme môcť vyjadriť až po definitívnom schválení,“ dodal tlačový odbor na otázku, ako sa majú vysoké školy vyrovnať s menším balíkom peňazí a popritom zvyšovať platy.
Kedy a ako sa prejaví sľubované zvyšovanie platov v praxi, Vozár zatiaľ nechce odhadovať. „Rokovania sú horúce a ťažko povedať, čo bude,“ hovorí. Ak by sa však balík financií pre vysoké školy nezvýšil, pre viaceré z nich by znamenalo ďalšie úsporné opatrenia. „Rozpis dotácie zatiaľ nemáme, takže fungujeme v provizóriu,“ uviedol nedávno kvestor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Karol László s tým, že sa pripravujú aj na alternatívu rozpočtového škrtenia.
Ak by sa ich prepočty potvrdili, museli by ďalej škrtať, čo by mohlo znamenať aj znižovanie počtu zamestnancov. „Na energiách a ďalších bežných tovaroch veľký priestor na škrtenie nie je. Pri takejto výške dotácie sa dá prežiť, ale nebude možný žiaden rozvoj,“ upozornil.