Súd tým vyhovel prokurátorovi, ktorý prvostupňový trest 23 rokov považoval za mierny. Súd zároveň priznal príbuzným nemajetkové odškodnenie 120-tisíc eur. Predseda senátu hneď aj nariadil výkon trestu.
Vražedný útok Ivana Homolu na bývalých spoločníkov sa odohral vo štvrtok 22. novembra 2012 v priestoroch firmy TC Trade na Jesenského ulici vo Zvolene. Exkolegom vo firme, kde bol desať rokov konateľom, predložil požiadavku na finančné vysporiadanie. Požadoval vyplatenie tristotisíc eur a chcel sa s nimi dohodnúť aj na splátkovom kalendári. Keď ho razantne odmietli, vytiahol z kufríka legálne držanú pištoľ kalibru 9 milimetrov a na každého vystrelil po tri rany. Každého zasiahol do srdca, pľúc a ďalších častí tela. Na mieste podľahli zraneniam 64-ročný Milan P., jeho 36-ročný syn Marián a 46-ročný Adolf P. z Banskej Bystrice. Prokurátor počínanie Ivana Homolu označil za popravu ľudí, ktorí sa nemohli brániť. Takéto domáhanie sa spravodlivosti označil za nemysliteľné, aj keď časťou verejnosti akceptované.
Po čine páchateľ vybral z pištole zásobník a so zbraňou odložil do kufríka, ktorý potom zamkol a zakódoval. Ostal na mieste činu a na tiesňové číslo oznámil, čo urobil. Skúmanie duševného stavu obvineného preukázalo, že Homola v čase skutku netrpel žiadnou duševnou chorobou. Znalci na pojednávaní však uviedli, že konal v afekte silnej zlosti. Vraždou bývalých spoločníkov vyvrcholili vzájomné nie najlepšie vzťahy z posledného obdobia medzi obžalovaným a zastrelenými.
Okresný súd v Banskej Bystrici uznal Homolu za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy na troch osobách, pričom jedna z nich bola vyššieho veku, teda chránená. Vymeral mu za to trest 23 rokov odňatia slobody v najprísnejšom väzení. Nevyhovel návrhu na finančné odškodnenie príbuzných po obetiach streľby. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil doterajší bezúhonný život obžalovaného a to, že sa priznal a čin oľutoval. Poukázal na zistenia znalcov, že Homola konal chladnokrvne, bol pri skutku príčetný a netrpel žiadnou psychickou chorobou.
Voči rozsudku prvostupňového súdu sa odvolal prokurátor, obžalovaný, jeho obhajca i poškodení. Prokurátorovi sa trest zdal nízky a tiež aj preto, že súd neprijal jeho návrh na uplatnenie nemajetkovej ujmy pre pozostalých v sume 120-tisíc eur. Súd obžalovaného zaviazal zaplatiť pozostalým iba pohrebné náklady. Obhajca naopak požadoval mimoriadne zníženie trestu s poukázaním na doterajší bezúhonný život obžalovaného a jeho priznanie, zdravotný stav a vek. Príbuzní požadovali priznanie nemajetkovej ujmy, pretože násilná smrť hlboko zasiahla do ich života.
Odvolací senát vyhovel iba prokurátorovi a pozostalým. Zvýšil trest odňatia slobody Homolovi na 23 rokov a štyri mesiace s tým, že 25 rokov nemohol uložiť, pretože bola prevaha poľahčujúcich okolností. V porovnaní s prvostupňovým senátom však uznal, že Homola konal s opovrhnutia hodnou pohnútkou, lebo tri ľudské životy postavil na roveň peňazí.
Obhajca Juraj Remšík navrhoval vzhľadom na priznanie a ďalšie poľahčujúce okolnosti mimoriadne znížiť trest pod hranicu 20 rokov. V tejto súvislosti poukázal na podanie Homolu, ktorý započítal dcére a manželke zavraždených pohľadávky v sume tristotisíc eur. Podľa súdu išlo o úkon, ktorý v tejto veci nebolo možné akceptovať.
Homola ešte na prvostupňovom konaní opakovane oľutoval svoje konanie a ospravedlnil sa pozostalým. Vysvetlil, že s najstarším zavraždeným Milanom P. založili spoločnú firmu ako kamaráti a spolupracovníci z predošlého pracoviska. Neskôr však dohodnuté veci zo strany Milana P. prestali platiť, čo obžalovaný pociťoval ako veľkú nespravodlivosť, pretože on bol celý život čestný a nikomu neublížil.
Na odvolacom konaní boli prítomní pozostalí a tiež exmanželka a dcéra obžalovaného. Dcéra zavraždeného Milana P. pre médiá uviedla, že trest jej otca ani brata nevráti. A snaha Homolu o tzv. započítanie pohľadávok je podľa nej iba prázdne gesto, pretože žiaden majetok nemá, lebo ho pred vraždou previedol na dcéry.