Previerky budú spadať pod Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) a mali by ukázať, ktorý sudca je spoľahlivý a ktorý nie. Ten, ktorý previerkou neprejde, nebude môcť vykonávať svoju funkciu. Ak sa tak stane, nebudú potom spochybniteľné aj rozhodnutia takého sudcu, ktoré v minulosti urobil? Ak áno, mohlo by to vyvolať vlnu žiadostí odsúdených, aby im zrušili rozsudok a obnovili súdne konania, nehovoriac už o ich snahe získať odškodné.
Pravdou oslovení právnici pokladajú túto otázku za hypotetickú. „Na toto neviem odpovedať,“ reagoval advokát Ondrej Mularčík. Advokátka Eva Kovačechová, spolupracujúca s Via Iuris, hovorí, že zatiaľ nevie reálne zhodnotiť, aké dôsledky môže toto rozhodnutie na konania mať. Neudelenie bezpečnostnej previerky sudcovi nebude mať podľa ústavného právnika Eduarda Bárányho na jeho bývalé rozhodnutia či súdne konania žiaden vplyv. „To vylučujem. Tu nebudú žiadne dôsledky, či už odškodnenie pre odsúdených alebo obnova súdneho konania,“ myslí si bývalý sudca Ústavného súdu.
Ani podľa trenčianskeho advokáta Jozefa Herbuláka sa žiadne právoplatné rozsudky rušiť nemôžu. Vysvetlil, že tie môže zrušiť iba odvolací súd, Najvyšší súd pri dovolaní alebo Ústavný súd, ak konštatuje, že boli poškodené ústavné práva sťažovateľa. Takto to podľa neho konštatoval v roku 2009 Ústavný súd v rozhodnutí o zrušení Špeciálneho súdu. Jeho zánik nemal vplyv na právoplatnosť rozsudkov, ktoré urobil. Herbulák však nevylúčil, že „niektorí odsúdení by sa mohli dožadovať obnovy súdneho konania, alebo ísť s celou vecou na Európsky súd do Štrasburgu“.
Muselo by sa to podľa neho týkať konkrétneho konania, kde sudca rozhodoval. Zatiaľ nie je úplne jasné ani to, ako budú vyzerať bezpečnostné previerky, kto bude o ich výsledku rozhodovať a kde sa budú môcť sudcovia proti ním odvolať. Otázne je aj to, či tieto zmeny napokon nebudú príčinou, že sa konanie na súdoch predĺži. Spisy po sudcoch, ktorí nedostanú previerku sa budú musieť rozdeliť medzi ostatných sudcov.
Previerky môžu naraziť na ústavu
Rezort spravodlivosti, ktorý zmeny zákonov pripravuje, nechce zatiaľ zverejniť žiadne podrobnosti. Hovorí, že právna úprava bude navrhnutá tak, aby bola plne v súlade s ústavou, princípmi trojdelenia moci a aby boli minimalizované možnosti zneužitia nových kompetencií.
Podľa informácií Pravdy rezort neuvažuje o klasických bezpečnostných previerkach, aké robí Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) pri ľuďoch, ktorí sa môžu oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Previerky budú osobitnou formou preverovať spoľahlivosť sudcu. Polícia a spravodajské služby budú skúmať jeho bankové účty a tiež to, či jeho majetkové pomery zodpovedajú príjmom sudcu.
Budú tiež zisťovať, či sudca nemá neprijateľné väzby na podnikateľov, závadové osoby, ale aj iné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na jeho nezávislosť a nestrannosť. Napríklad, či nie je vydierateľný kvôli dlžobám, drogám alebo sexuálnym praktikám.
Tieto dodatočné previerky, ktoré sú podľa premiéra jediným spôsobom, ako vyčleniť sudcov, ktorí nerozhodujú výhradne na základe zákona, ale aj pod vplyvom „iných motívov“, môžu naraziť na ústavu. V čase, keď sa stali sudcami, platili iné pravidlá a tie o takejto kontrole nehovorili.
Konflikt s ústavou vidia v tomto prípade aj Pravdou oslovení právnici. Mularčík hovorí, že to by mohlo byť vnímané ako zásah výkonnej moci do nezávislosti súdnej moci. „Je to mienené dobre, ale je to vecou nastavenia vnútorných mechanizmov v justícii,“ upozorňuje advokát. Kovačechová previerky tiež považuje za vážny ústavnoprávny zádrh. „Sudcovia budú spätne postihnutí, ale sudcami sa stali za zákonom stanovených podmienok,“ poukazuje advokátka.
V takomto prípade, ako upozorňuje Bárány, však preváži silný verejný záujem výkon funkcie súdnictva. „Verejný záujem nad riadnym chodom súdnictva preváži nad subjektívnym právom sudcu,“ uviedol Bárány.
Združenie sudcov Za otvorenú justíciu kritizuje zámer preveriť všetkých sudcov cez NBÚ. „Po roku 1989 museli všetci sudcovia vo výkone prejsť povinne previerkou Federálneho ministerstva vnútra ČSFR či nespolupracovali s ŠtB. Bezúhonnosť sudcov, ktorí vstúpili do systému po revolúcii, by mala byť preverená cez výberové konania, ktorými prešli,“ reagovala prezidentka združenia, bratislavská sudkyňa Katarína Javorčíková.
Sudcov skontrolujú za desať mesiacov
Ak sa aj politici dohodnú na tom, že všetci sudcovia budú musieť mať bezpečnostné previerky, pôjde o beh na dlhé trate. Premiér Robert Fico tvrdí, že už o tom diskutovali s predstaviteľmi Národného bezpečnostného úradu. Tí potvrdili, že by previerky pre 1 400 sudcov stihli urobiť v priebehu 10 mesiacov. Fico pritom naznačil, že previerky nebudú štandardné. V súčasnosti trvajú personálne previerky od troch do šiestich mesiacov v závislosti od toho, pre aký stupeň utajenia sa previerka žiada.
Ak sudca neprejde previerkou, mal by mať podľa Bárányho možnosť právnej ochrany, aby sa mohol brániť. Upozorňuje zároveň, že o tom, kto bude a nebude sudcom, musia rozhodovať justičné orgány. Tým môže byť aj súdna rada, ak na nej sudca neuspeje môže sa obrátiť na Ústavný súd. Teraz môže o odvolaní proti rozhodnutiu NBÚ o previerke rozhodnúť samotný úrad, preskúmať jeho rozhodnutie môže odvolací orgán, ktorým je parlamentný Osobitný výbor na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ. Sťažovateľ môže proti rozhodnutiu výboru dať žalobu a o tej rozhoduje Najvyšší súd.
Bezpečnostné previerky sudcov
- nebudú to štandardné previerky, ako robí NBÚ za účelom oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami
- NBÚ, polícia a spravodajské služby budú preverovať spoľahlivosť sudcu
- skúmať budú bankové účty, či majetkové pomery zodpovedajú príjmom, neprijateľné väzby na podnikateľskú sféru, závadové osoby, iné skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvňovať jeho nezávislosť a nestrannosť
- výsledky previerky o sudcovi bude posudzovať Súdna rada, ak sudca nebude súhlasiť s jej rozhodnutím, bude sa môcť obrátiť na Ústavný súd
- ak sudca neprejde previerkou, príde o funkciu
(vv, MS SR)