Odborníci aj preto odhadujú, že novú právomoc od jari využije len asi percento dnešných všeobecných lekárov. Novinka si tak zrejme počká na mladú generáciu.
Zmenu zaviedlo ministerstvo zdravotníctva v odbornom usmernení, ktoré platí od marca. V ňom rozšírilo kompetencie všeobecných lekárov o vyhodnotenie predoperačných vyšetrení. Doteraz to robili internisti. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská tvrdí, že ide o reformu, ktorá sa začína od pacienta a dáva mu možnosť, aby nemusel navštevovať toľko lekárov ako doteraz.
„Snažíme sa nahradiť chodenie pacienta od dverí k dverám komunikáciou medzi lekármi,“ uvádza Zvolenská. Myslí si, že posilnením právomocí všeobecného lekára vzrastie aj záujem mladých o túto prácu. Upozorňuje, že nejde o žiadnu povinnosť. Rozhodnutie, kto predoperačné vyšetrenie urobí, bude na lekárovi, ale aj na samotnom pacientovi.
V súčasnosti sa na Slovensku ročne urobí 250-tisíc predoperačných vyšetrení. Z toho asi polovicu tvoria pacienti s menej komplikovanými stavmi. Práve tí sú cieľová skupina pre všeobecných lekárov. Ľudia s viacerými diagnózami a chronicky chorí budú musieť naďalej absolvovať vyšetrenia aj u špecialistov.
Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo Monika Palušková tvrdí, že ide v prvom rade o pacienta, ktorému sa ušetrí čas, pretože nebude musieť zbytočne čakať. "Ak je pacient zdravý a nelieči sa na žiadne ochorenia, môže ho všeobecný lekár pripraviť na zákrok, napríklad operáciu žlčových kameňov.
To znamená, ak chirurg odporučí operáciu a určí termín, pacient sa vráti k svojmu všeobecnému lekárovi, tak ako to bolo doteraz. Novinkou bude, že ho na predoperačné vyšetrenia nepošle k ďalšiemu lekárovi," vysvetľuje Palušková hlavnú myšlienku nového usmernenia. Ak však pôjde o staršieho pacienta, ktorý má viacero ochorení, napríklad vysoký krvný, tlak, lieči sa na cukrovku, všeobecný lekár sa rozhodne, či požiada o konzultáciu ešte ďalšieho lekára špecialistu.
Podľa internistu Juraja Mistríka je otázne, či budú všeobecní lekári schopní tieto vyšetrenia robiť. „Lekár musí mať k tomu zabezpečený servis, materiály, vycvičený personál, treba to mať zabehnuté a určite to nepôjde z večera do rána. Myslím si, že jednoduché výkony sú niektorí schopní spraviť, ale drvivá väčšina nie je na to pripravená. Dnes je väčšina starších pacientov s viacerými diagnózami a neviem, ktorý všeobecný lekár si zoberie na seba riziko, že mu spraví predoperačné vyšetrenia,“ konštatuje internista.
Prezident asociácie súkromných lekárov Ladislav Pázstor si myslí, že predoperačné vyšetrenia bude robiť minimum všeobecných lekárov. „Rozširovanie kompetencií je určite správna vec, ale nemalo by sa to robiť skokom. Podľa mňa počet všeobecných lekárov, ktorí začnú predoperačné vyšetrenia robiť, bude minimálny, možno okolo jedného percenta. Aj vzhľadom na časovú náročnosť takéhoto vyšetrenia,“ podotkol Pázstor.
Internisti a kardiológovia, združení v asociácii, podľa neho upozornili na riziká tejto zmeny, najmä pri pacientoch so závažnejším zdravotným postihnutím. Tvrdia, že všeobecní lekári pre dospelých zatiaľ majú málo skúseností s posudzovaním rizika anestézy a operačného výkonu.
Ivan Poprocký z Inštitútu zdravotnej politiky ministerstva zdravotníctva povedal, že ide o postupné kroky. „Samozrejme, nepredpokladáme, že to bude nejaká radikálna zmena, ale postupný nárast predoperačných vyšetrení u všeobecných lekárov,“ dodal Poprocký.
Hlavná odborníčka Palušková si myslí, že všeobecní lekári sú na tieto výkony pripravení, mnoho z nich už v súčasnosti vyšetrenia robí. „Všeobecný lekár pozná svojho pacienta najlepšie, pozná históriu jednotlivých ochorení, vie, aký zákrok ho čaká a vie ho v systéme usmerniť tak, aby nestrácal čas a aby nemusel absolvovať veci, ktoré nie sú pre pacienta potrebné,“ zakončila.
Rozširovanie kompetencií všeobecných lekárov bude pokračovať. Rozšíri sa im počet liekov, ktoré môžu predpisovať, budú môcť tiež kontrolovať stav pacienta, ktorého na liečbu nastaví špecialista, napríklad endokrinológ či alergológ.
Čo by mali všeobecní lekári vyhodnotiť v rámci predoperačného vyšetrenia
- kompletnú hematológiu – krvný obraz, či má pacient dostatok červených aj bielych krviniek, železa, akú má krvnú skupinu
- biochemické vyšetrenia – z nich sa zisťuje, aké je vnútorné prostredie, činnosť obličiek, v akom stave je pečeň, pľúca, aký je obsah minerálov v organizme
- sérológiu – či má pacient infekcie (pľúcne, HIV, syfilis)
- mikrobiologické vyšetrenia – výtery z nosa, hrdla, kontrola mandlí, výtery z kože, ktoré sú potrebné napríklad pri operáciách bedrových či kolenných kĺbov
- echokardiografiu (ECHO) – ultrazvukové vyšetrenie srdca, zisťuje schopnosť pumpovať krv, zmerať rozmery alebo overiť stav a funkčnosť chlopní srdca, môže odhaliť srdcové zlyhania
- elektrokardiologické vyšetrenie (EKG) – zisťuje fyziologické vlastnosti srdca a jeho elektrickú aktivitu
- zmerať krvný tlak, váhu aj výšku pacienta
- kontrolu ciev, hlavne na nohách kvôli kŕčovým žilám
- lekár bude musieť zhodnotiť, či má pacient dostatok trombocytov a či nevykrváca počas operácie