Kanály plné liekov a drog

, 07.02.2014 20:00, aktualizované: 08.02.2014 15:00

Aké drogy berú ľudia v Bratislave či vo Zvolene a koľko liekov spotrebujú pacienti? Slovenskí vedci na to našli odpoveď vo vode z odpadu.

Tím z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STÚ v Bratislave zanalyzoval splaškové vody v 11 mestách. Okrem drog v nich zisťoval aj množstvá liekov. Výsledky analýzy nie sú priaznivé. Spotreba drog aj liekov je vysoká. Ako vo vode ďalej dokážu ovplyvniť životné prostredie, budú vedci ďalej skúmať.

Lieky či drogy sa cez tráviaci systém človeka dostávajú do odpadových vôd a odtiaľ do prírody. Vedci z chemickej a potravinárskej fakulty Slovenskej technickej univerzity po prvý raz na Slovensku použili novú analytickú metódu, pomocou ktorej sledovali prítomnosť 30 typov drog a 60 typov liečiv v odpadových vodách v 11 mestách. Zistili, že najvyššia spotreba drog je v Bratislave, čo sa týka množstva antibiotík, tých je vo vode oproti drogám až dvojnásobok.

Tieto analýzy môžu byť podľa Tomáša Mackuľaka zo Slovenskej technickej univerzity prínosom pre drogovú prevenciu. "Ak sa doteraz preferencie užívateľov drog zisťovali prostredníctvom anonymných dotazníkov, teraz vieme získať objektívnejšie informácie o spotrebe drog v danom meste,“ hovorí Mackuľak.

Čo ukázali splaškové vody v slovenských mestách

  • Bratislava (mesto a Petržalka) vedú na Slovensku rebríček spotreby drog,
  • v prípade liekov je poradie rozdielne, napr. pri analgetiku Tramadol vedú kúpeľné miesta Piešťany a Zvolen, kde je na kanalizáciu napojená aj Kováčová,
  • extáza je najrozšírenejšia tzv. víkendová diskotéková droga, jej používanie je dominantné cez víkendy.

Porovnanie s Európou

  • čo sa týka množstva pervitínu v odpadových vodách 20 európskych miest, Česko a Slovensko sú na popredných miestach v spotrebe tejto drogy,
  • bratislavská Petržalka sa zaraďuje medzi prvých 10 miest s najvyššou spotrebou marihuany, aj keď výrazne zaostáva napríklad za Amsterdamom, Parížom alebo Barcelonou,
  • v spotrebe kokaínu a extázy je Slovensko na chvoste spotreby.

    Zdroj: STÚ

Najpopulárnejšou drogou na Slovensku je pervitín, ktorý sa objavuje takmer v každom kraji. Najvyššia spotreba drog je v Bratislave, a to platí aj pri pervitíne, kokaíne, marihuane či extáze. V prípade pervitínu sa na Bratislavu „doťahujú“ len Piešťany a s odstupom Zvolen a Banská Bystrica. V Piešťanoch je vysoká spotreba extázy, pridávajú sa Trenčín a Banská Bystrica. Marihuana dominuje v Banskej Bystrici, Piešťanoch a Košiciach.

Občianske združenie Odyseus, ktoré pracuje v teréne s drogovo závislými, upozorňuje na to, že pre Bratislavu je okrem pervitínu typický aj heroín. „V Košiciach užívatelia preferujú skôr lieky, napríklad suboxon, čo je liek na substitučnú liečbu, a zneužíva sa aj mefedrón, ale užívatelia sa zameriavajú aj na pervitín,“ povedala Zuzana Pachová z Občianského združenia Pomocná ruka.

Ľubomír Okruhlica z Centra pre liečbu drogových závislostí poukazuje na to, že Bratislava je všeobecne najväčším miestom, kde sa užíva najviac drog už aj z pohľadu počtu obyvateľov, aj finančných možností. Myslí si však, že štatistiky nie sú vo všetkých prípadoch smerodajné. „Látku, ktorú obsahuje pervitín, napríklad majú aj lieky proti prechladnutiu a kašľu, takže to nemusí znamenať hneď aj užívateľov drog,“ myslí si Okruhlica a dodáva, že v prípade marihuany by sa dalo podľa analýzy vedcov určite orientovať.

Infografika.
Infografika. Autor: Pravda.sk

Merania tiež potvrdili vysoké koncentrácie antibiotík v odpadových vodách, ktoré sú rádovo omnoho vyššie ako pri drogách. Znamená to, že spotreba týchto liekov je vysoká. „Najviac látok pochádza z nemocníc, domovov dôchodcov a hlavne z domácností,“ hovorí Mackuľak. Koncentrácia liečiv vo vode počas roka kolíše. V zime je vyššia, ako napríklad v lete, keď je podľa Mackuľaka menej chrípok či prechladnutí.

Všeobecný lekár Ladislav Pásztor tvrdí, že nie je jednoznačné, či tieto vysoké koncentrácie antibiotík v odpadových vodách sú od ľudí. „Odkiaľ to vieme, že pochádzajú od ľudí? Nie som v tom expert, ale sú to širšie otázky, napríklad nedávno prebehol škandál s prekrmovaním zvierat antibiotikami,“ konštatuje Pásztor.

Pásztor dodáva, že ľudský organizmus antibiotiká rozloží. Môže sa však stať, že ľudia nespotrebované lieky vyhadzujú do vody. „Skôr by som sa zameral na prevýchovu ľudí, ktorí sa dožadujú antibiotík na každé ochorenie,“ dodáva lekár.

Ako ovplyvní liekmi a drogami znečistená voda životné prostredie? „Mení sa napríklad správanie rýb, ovplyvňuje ich reprodukčné správanie, sú neplodné,“ uvádza hovorkyňa technickej univerzity Andrea Hajdúchová. Pripomenula, že českí kolegovia pracujú na výskume, ktorý komplexne analyzuje vplyv takejto vody a podobný výskum by chceli realizovať aj v Bratislave. „Údaje by sme chceli zbierať každý rok. Nezostávame však len pri zbere údajov, skúmame, ako zvyšky drog či liečiv ovplyvňujú čistiarne, kvalitu vypúšťaných vôd a životné prostredie na Slovensku,“ uvádza Mackuľak.

Vedci hľadajú metódy, ktoré pomôžu čistiarňam tieto odpady premeniť na neškodné látky. Čistiarne dnes majú problém najmä s psychoaktívnymi látkami, ako sú antidepresíva, kokaín, metadón. Najlepšie sa im darí degradovať látky biologického pôvodu, napríklad marihuanu. „Vyvíjame jedinečnú hybridnú technológiu na ničenie liečiv aj baktérií z odpadových vôd. U nás to zatiaľ nerobí nik,“ prezrádza Mackuľak.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#lieky #drogy #vodstvo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk