Ani tento termín však nemusí byť reálny. V hre sú pritom milióny z eurofondov, ktoré metropola získala s podmienkou, že ich preinvestuje do konca roka 2015.
„Rozoberanie oceľovej časti mosta sa mierne oneskoruje. Ukázalo sa totiž, že jej prvky sú v oveľa horšom technickom stave, ako sa predpokladalo. Treba ich preto najprv spevniť, aby sa pri demontáži nerozlomili,“ zdôvodnil meškanie hovorca bratislavského magistrátu Stanislav Ščepán.
Po hornej hrane mosta sa naozaj aktuálne pohybuje malý žeriav s robotníkmi, ktorí zosilňujú oceľové nosníky, čo sa však vzhľadom na údajnú „vysokú opotrebovanosť“ mostnej ocele javí ako dosť nebezpečná operácia.
Z doslúženej konštrukcie zmizli zatiaľ len dve predmostia, na ľavobrežnej staromestskej a čiastočne aj na pravobrežnej petržalskej strane. Oceľové súčasti priamo nad Dunajom však stále stoja. Po spevnení by ich mali rozobrať a poodvážať pomocou sústavy troch lodí, ktoré chce zhotoviteľ umiestniť a ukotviť v rieke pod mostovkou. Takúto operáciu však najprv musí povoliť Dunajská komisia v Budapešti. „Žiadosť o povolenie bola odoslaná,“ potvrdil Ščepán. Vybavenie takej žiadosti obvykle trvá niekoľko mesiacov.
Foto: www.bratislava.sk
Problémové by mohlo byť aj plánované búranie dvoch riečnych pilierov, ktoré má nahradiť jeden úplne nový pilier kdesi medzi nimi. Táto úprava by mala zabezpečiť lodiam pod mostom bezpečnú plavebnú šírku, čo historická konštrukcia nespĺňala.
Len pred niekoľkými rokmi sa piliere, ktoré jediné zostali z pôvodného mosta dostavaného v roku 1890, dôkladne spevňovali. Konkrétne, do každého z nich sa zhora po celom obvode zarážalo 30 betónových pilót s priemerom 30 cm a oceľovou výstužou, ktoré sa ukotvili až niekde v hĺbke 20 metrov pod dnom Dunaja. Zosilnené piliere sa teraz budú oveľa ťažšie rozbíjať a nemožno ich ani len tak kdesi na dne rieky „odrezať“, pretože tamojšia štrková vrstva kolíše a obnažené zvyšky pilierov by mohli byť pre lode nebezpečné.
Pred demontážou treba okolo pilierov urobiť aj akési suché „umelé ostrovy“. Toto čiastočné prehradenie Dunaja však spôsobí, že voda bude okolo prúdiť podstatne rýchlejšie. A lode plávajúce v protismere budú musieť prekonávať väčší odpor a minú viac paliva. Obvykle si tieto vyššie náklady nechávajú lodné spoločnosti „vyúčtovať“ investorovi mosta.
Pravda chcela v súvislosti so sklzom získať reakciu Karola Bohunického, zástupcu firmy Eurovia, ktorá s najnižšou cenou 60 miliónov eur vyhrala súťaž na zhotoviteľa prác. „Nebudem sa k ničomu vyjadrovať, kým to nepovolí vedenie firmy,“ povedal. Hovorkyňa Eurovie v Košiciach sa však pre „pracovnú zaneprázdnenosť“ sľúbila vyjadriť až koncom budúceho týždňa. Spoločnosť dnes rieši aj iný vážny problém, keď musí z rozostavaného úseku diaľnice na Spiši odstraňovať piliere oblúkového mosta postavené z nevyhovujúceho betónu.
Magistrát neraz zdôraznil, že v prípade Starého mosta vlastne ani nejde o obnovu historického, ale skôr o výstavbu celkom nového objektu. Úplne nová pojazdná oceľová časť už nebude vodorovná, ale vyklenutá, aby sa pod mostom zabezpečila aj dostatočná plavebná výška.
V súvislosti s investíciou sa však nerobila ani štátna expertíza, ani hydrodynamický výpočet vplyvu prestavby pilierov. Vzhľad nových dominánt takéhoto významu sa tiež štandardne vyberá medzinárodnou verejnou súťažou. Projekt tohto mosta však magistrát bez tendra zveril firme inžiniera Miroslava Maťaščíka, ktorý sa podieľal aj na návrhu zatiaľ najnovšieho bratislavského dunajského mosta Apollo.
Zo 60 miliónov určených na výstavbu 85 percent poskytuje Európska únia, 10 percent štát a zvyšných päť mesto Bratislava. Práve včera minister dopravy Ján Počiatek informoval, že časť peňazí tejto nenávratnej pôžičky pre Bratislavu už uvoľnil.
Uvedená suma nemá slúžiť len na obnovu samotného premostenia, ale aj na výstavbu električkovej trate z centrálneho Šafárikovho námestia až po petržalskú dočasnú konečnú električky na Bosákovej ulici. Tak demontáž starých mostných prvkov, ako aj stavba trate vrátane vynútených investícií cenu premostenia dvíhajú. Z petržalskej strany navyše zmizol zemný val, ktorý predtým tvoril výjazd z mosta, a namiesto neho tam má vzniknúť oveľa drahšia estakáda. Ak výstavba Apolla „na zelenej lúke“ stála v prepočte asi 150 miliónov eur, reálne môže Starý most vyjsť na viac.
„Cenu za zhotovenie zatiaľ nikto nespochybnil. A práce idú podľa harmonogramu,“ oponuje Ščepán. V skutočnosti sa Eurovia snaží aspoň v predstihu pripraviť podložie pre trať v Petržalke či upraviť Šafárikovo námestie, ktoré inak mohlo ešte rok fungovať bez dopravných výluk. Podmienka EÚ, že jej peniaze treba preinvestovať do dvoch rokov, totiž stále platí, čo priznal aj hovorca mesta.
Magistrát momentálne asi najviac „trápi“ farba budúceho obnoveného mosta. Na svojej webovej stránke vyhlásil v tejto súvislosti verejnú anketu medzi Bratislavčanmi a na výber im dal z troch možností – zelenej, sivej a zelenosivej. Ako informoval šéf kancelárie primátora Ľubomír Andrassy, už v prvý týždeň hlasovania sa do ankety zapojilo 3 992 ľudí a vyše polovica z nich uprednostnila zelenosivý variant.
Za čias monarchie a prvej republiky bol most natretý „mostnou zelenou“, ktorá dobre odolávala počasiu a slnečnému žiareniu. Od povojnovej úpravy si ho však ľudia pamätajú ako sivý. „Kombinácia zelenej a sivej by zvýraznila vertikálne a vodorovné konštrukčné prvky mosta. Vytvorila by tiež priestor pre zladenie mostnej konštrukcie s doplnkami – chodníkmi, osvetlením, lavičkami, drobnou architektúrou, s ktorými sa na moste počíta,“ konštatoval Andrassy.