„Ak chceme nielen udržať dôchodkový systém, ale aj zvýšiť spravodlivosť a motiváciu ľudí pracovať, bude treba do budúcnosti uvažovať o postupnom navýšení tohto parametra. Len sa tým priblížime k porovnateľným krajinám,“ pripúšťa štátny tajomník ministerstva práce Jozef Burian zo Smeru.
Cieľom bude podľa neho dosiahnuť stav, aby ľudia na priznanie dôchodku pracovali aspoň 20 až 30 rokov. Ako zdôrazňuje, pomohlo by to najmä nízkopríjmovým skupinám, ktoré by si dlhším odvádzaním na starobu zabezpečili lepšie príjmy. „Diskusiu so sociálnymi partnermi aj odborníkmi na túto tému začneme niekedy v druhej polovici roka,“ doplnil Burian.
Aj podľa Vladimíra Baláža z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied je povinné obdobie prispievania do sociálneho systému príliš krátke a vývoj si určite vyžiada jeho predĺženie. „V starom režime platila pracovná povinnosť a ľudia prirodzene pracovali asi 40 rokov. Aktuálne si však veľa ľudí nárokuje penziu len s 15 odrobenými rokmi. Pritom dôchodok často berú 20 aj viac rokov, čo je pre poistný systém neúnosné,“ porovnáva.
Európa je oveľa prísnejšia
Národný projekt Stratégia aktívneho starnutia, ktorého je Baláž spoluautorom, prináša koncept takzvaného pomerného dôchodku. Podľa neho by sa minimálna doba poistenia na plný starobný dôchodok mala predĺžiť na 37 rokov, pri súčasnom zachovaní podmienky dosiahnutia dôchodkového veku. Pri dosiahnutí 42 a viac rokov poistenia by človek mohol odísť do penzie bez ohľadu na fyzický vek. A pri dovŕšení penzijného veku, no nesplnení podmienky počtu odpracovaných rokov, by sa mu dôchodok pomerne krátil. „Zrealizovať tieto zmeny je však politicky citlivé. Politikom sa do nich nechce, ubralo by im to body u voličov,“ konštatuje Baláž.
Sociologička Monika Čambáliková varuje, že ak vláda povinnú dobu poistenia nepredĺži, tak tie skupiny obyvateľstva, ktoré si väčšinu života riadne odpracujú, stratia už úplne motiváciu seriózne platiť odvody. „Solidarita silnejších so slabšími je síce namieste, ale ani zásluhovosť sa z penzijného systému nesmie vytratiť,“ tvrdí Čambáliková. Podľa nej k dlhšej dobe poistenia nás chtiac-nechtiac dotlačí demografický vývoj a stav na trhu práce. „Nebolo by však vhodné predĺžiť ju skokom, aby napríklad tí, čo už čoskoro dovŕšia penzijný vek, nezostali odrazu zaskočení, že im chýba 10 či viac odpracovaných rokov,“ mieni.
Medzi dvoma základnými podmienkami na získanie nároku na dôchodok je dnes zreteľný nepomer. Prvá, dosiahnuť penzijný vek, je pomerne tvrdá. Aby si bežný občan „zaslúžil“ penziu z prvého priebežného piliera, musí dovŕšiť 62 rokov. A od roku 2018 mu k tomu každoročne pribudne ešte ďalších zhruba 50 dní, v závislosti od predlžovania veku dožitia.
Druhá podmienka je však zase až príliš mäkká. S 15 rokmi minimálneho poistného obdobia je Slovensko na chvoste štátov Európskej únie. V Maďarsku je hranica 20 rokov, v Poľsku 25, v Nemecku už je a v Česku to bude 35 rokov, v Holandsku či v Belgicku dokonca 45 rokov. „Pred rokom 2004 bolo minimálne obdobie dôchodkového poistenia na Slovensku stanovené na 25 rokov, potom sa znížilo na 10 a v roku 2008 sa opäť zvýšilo na súčasných 15,“ pripomína hovorca ministerstva práce Michal Stuška.
K dôchodku sa dá „prerodiť“ tromi deťmi
Byť pol druha desaťročia dôchodkovo poisteným navyše neznamená skutočne celý ten čas aj pracovať. Za niektoré kategórie občanov totiž poistné dočasne platí aj štát. Takouto kategóriou sú, ak o to požiadajú, napríklad nepracujúce ženy, ktoré sa starajú o deti do šesť rokov. Prakticky to znamená, že stačí s vhodným časovým odstupom porodiť tri deti – a po dovŕšení penzijného veku získa ich matka formou „náhradných dôb“ poistenia nárok na penziu. Aj keby nikdy predtým ani nikdy potom neodviedla do Sociálnej poisťovne ani euro či po starom korunu. „Áno, táto úvaha je správna,“ potvrdil hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder.
Pravda je, že takejto žene vyjde penzia veľmi nízka, hrubým výpočtom asi 66 eur, čo je hlboko pod hranicou životného minima. Ak to jej sociálna situácia vyžaduje, príjem sa jej dorovná zo systému štátnych dávok v hmotnej núdzi. To isté však môže platiť aj o inej žene, ktorá trebárs dlhé roky pracovala ako kuchárka, upratovačka či šička za najnižšie mzdy – a prípadne popri tom takisto vychovala niekoľko detí.
Keby vláda podmienku dĺžky poistenia nesprísnila a zaviedla najnižší dôchodok na úrovni životného minima, ktoré je dnes na úrovni 200 eur, už s tromi deťmi by sa automaticky dalo „prerodiť“ k pomerne slušnej penzii.
Vysoká nezamestnanosť skracuje kariéru
Detaily najnovšej reformy dôchodkového systému, ktorá okrem zavedenia najnižšej penzie ráta napríklad aj s iným modelom jej výpočtu, predĺžením doby sporenia v druhom pilieri a podobne, sociálny rezort ešte len začína ladiť. Už teraz však Burian sľubuje, že zmena v dĺžke poistenia určite nenastane skokom, ale postupne.
Splniť podmienku vyššieho počtu odpracovaných rokov však v budúcnosti môže byť pre mnohých ľudí problém, keďže v krajine je aj teraz vyše 13-percentná nezamestnanosť a okolo 200-tisíc ľudí nemá prácu dlhodobo. Na druhej strane, obyvateľstvo Slovenska starne, vek dožitia sa predlžuje, rodí sa menej detí a cena práce je nízka, čo všetko zle vplýva na udržateľnosť systému. „Kým dnes na jedného dôchodcu platí odvody 1,6 zamestnanca, už v roku 2030 má byť tento pomer 1 ku 1 a v kritickom roku 2060 bude na jedného penzistu pripadať len 0,74 zamestnanca,“ varuje Baláž.