S Biľakom sa rozlúčili Jakeš, Šlapka aj Lorenc

, 11.02.2014 14:51, aktualizované: 18:56
Lorenc, Jakeš
Bývalý generálny tajomník KSČ Milouš Jakeš (vpravo) a posledný šéf komunistickej tajnej polície ŠtB Alojz Lorenc na rozlúčke s Vasilom Biľakom. Autor: ,

Do obradnej siene bratislavského krematória zďaleka nesmel každý. Vstup bol len na osobitné pozvánky či so špeciálnou čierno-červenou stužkou. Vchod aj východ strážila ochranka a prítomnosť médií bola celkom nežiaduca.

Z priebehu utorkového pohrebu s komunistickým pohlavárom Vasilom Biľakom († 96) preniklo von iba veľmi málo. Bol vraj občiansky, dôstojný a nespievali sa žiadne budovateľské piesne. Iba zopár východniarskych ľudových. Na záver zaznel Čajkovský.

Na poslednú rozlúčku s niekdajším prvým tajomníkom ÚV KSS a najdlhšie žijúcim signatárom pozývacieho listu, ktorý mal v roku 1968 formálne odobriť inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, prišli približne dve stovky smútiacich hostí. Priniesli kytice a vence, starý pán s klobúkom s odznakmi rozvinul aj červenú zástavu s emblémom KSS.

Medzi prítomnými bol napríklad bývalý generálny tajomník KSČ Miloš Jakeš, „režisér“ vodnej polievačky na veriacich – účastníkov Sviečkovej manifestácie z roku 1988 Gejza Šlapka, ďalej bývalý člen ÚV KSČ a šéfredaktor Rudého práva Jan Fojtík či posledný šéf Štátnej bezpečnosti Alojz Lorenc. Pravdaže, nechýbala ani rodina zosnulého, jeho zať a do roku 2006 aj predseda KSS Jozef Ševc, obaja Biľakovi synovia a ďalší príbuzní.

Až po záverečnej kondolencii si niektorí našli čas aj na novinárov. „Súdruh Biľak sa podieľal na spravodlivom diele. Áno, prišli aj chyby a nedostatky, keď sa však robia veľké veci, vždy sa tak stáva. No bola to cesta dopredu, cesta budovateľov, nie cesta rozkrádania, rozloženia krajiny a vháňania státisícov ľudí do pomerov, v ktorých nikdy predtým neboli,“ zhodnotil jeho životné dielo Jakeš. A zdôraznil, že ľuďom jemu podobným by sa skôr mala vzdávať úcta, nie nasadzovať „psia hlava“.

„Ja by som raz rád išiel na pohreb tomuto režimu,“ poznamenal vzápätí skôr pre uši svojich známych a priateľov normalizátor Šlapka. Pochválil sa tiež, že stále športuje, ale „žiaľ, kapitalizmus je zatiaľ silnejší“.

„Toto nie je príležitosť na rozhovory,“ odmietol však akékoľvek vyjadrenia generál Lorenc. Biľak zomrel vo štvrtok vo svojej lukratívnej bratislavskej vile na Timravinej ulici. „Proletársky chlapec odkiaľsi z dedinky na východe, kde si líšky dobrú noc dávajú, a z ktorého vyrástol skvelý komunista a bojovník za socializmus“, ako o ňom hovoril politický súputník a „normalizačný“ prezident ČSSR Gustáv Husák, z nej pre vážne zdravotné ťažkosti v posledné roky už nevychádzal.

Spopolnené pozostatky jedného z najvyšších predstaviteľov minulého totalitného režimu by mali uložiť do rodinného hrobu na cintoríne v Slávičom údolí, kde od roku 1996 leží už aj jeho manželka Anna. Hrob sa nachádza tesne vedľa miesta posledného odpočinku Alexandra Dubčeka, najznámejšieho politika „Pražskej jari“ a roky perzekvovaného propagátora „socializmu z ľudskou tvárou“.

Biľak sa do československej histórie zapísal negatívne. Bránil demokratizačným zmenám, v 70. rokoch minulého storočia patril k najtuhším normalizátorom. Za údajný podpis pozývacieho listu ho aj trestne stíhali. Vyšetrovanie sa však neskôr prerušilo, pretože sa z Ruska nepodarilo získať originál dokumentu, aby sa mohla potvrdiť jeho autentickosť.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Vasil Biľak
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku