Vzory z Čičmian na oblečení olympionikov akoby spájali ľudovú tradíciu s modernou dobou. Aspoň tak to vnímajú Čičmanci, ktorým záleží, aby tradícia ich predkov pretrvala. Prekvapilo ich a najmä potešilo, že ornamenty z ľudových krojov sú predlohou pre moderný odev. To, že sa dostali do sveta, vnímajú ako dobrú prezentáciu, ktorá azda do malej vymierajúcej dedinky priláka ešte viac turistov i život. Svet sa na ornamenty typické pre túto dedinu spod Strážovských vrchov pozerá už po druhý raz. Pred dvoma rokmi ich na sebe nosili športovci počas letnej olympiády v Londýne.
V dedine sa ešte nájde zopár žien, ktoré dokážu farebné ornamenty vyšiť. Jednou z nich je Angela Piešová, ktorá zaúča svoju 29-ročnú vnučku. Strieda bordové, žlté, oranžové, zelené, modré nitky, tie na rukávoch vytvárajú pestrofarebné vzory. Farebnými nitkami zdobia rukávy košele, ktorú sa vnučka podujala vyšiť. Okrem iných vzorov sú tam tiež „polsŕcka“, ktoré sú motívom aj na svetroch, čelenkách, čiapkach či šáloch olympionikov. Všetky ornamenty majú v Čičmanoch svoje špeciálne pomenovania – „baranie rošky, vykrútky, sŕcka, divé kľučky alebo na vidličky, na pohárce, na pánence“ a mnoho ďalších.
Aj Oľga Kotercová udržiava majstrovskú tradíciu predkov stále živú. Pestrofarebnými výšivkami skrášľuje dečky, obrúsky, obrázky do rámikov či pásky do šiat už 20 rokov. Na kroj by si už asi netrúfla, najmä ženský či sviatočný je veľmi náročný a jeho zdobenie, riasenie a výroba trvá aj niekoľko mesiacov. „Priučila som sa od mamy, ktorá vyšívala pre ÚĽUV. Je to veľmi dôsledná, precízna robota, ku ktorej som získala vzťah, ale dnes sa už málokto k takej podujme,“ hovorí. V obci je už len pár desiatok žien, ktoré sa tradičnej technike venujú. „Už je iný trend života, kde by teraz na to mal niekto čas, lebo to nie je otázka jednej-dvoch hodín, ale to je robota na nekonečno,“ dodala Kotercová.
Ornamenty z krojov sa časom preniesli na drevenice. Zo začiatku bola maľba oveľa jednoduchšia. Vápnom či hlineným kalom sa natierala len spodná časť domu a rohy, v ktorých sa spájali drevá. „Bola to ochranná funkcia proti vysušovaniu dreva. Neskôr sa začali vzory z výšiviek prenášať na domy. Domy ručne vápnom maľovali ženy, a keďže ženy vyšívali, tak koncom 19. a začiatkom 20. storočia začali viacej motívov z výšiviek maľovať aj na domy,“ hovorí starostka Čičmian Natália Dubnicayová.
Čičmianske ornamenty boli vlani zapísané do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, obec sa chce pokúsiť aj o zápis do UNESCO.
Časť obce Čičmany s maľovanými drevenicami je od roku 1977 pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry, v dolnej časti je 33 národných kultúrnych pamiatok.