Sudcom doplatíme milióny, Ústavný súd ich podržal

Už v decembri Ústavný súd rozhodol, že to bolo protiústavné. Teraz je známy celý jeho nález, z ktorého vyplýva povinnosť štátu doplatiť sudcom ušlú mzdu. Vláda preto bude musieť na tento účel nájsť v štátnej kase asi šesť miliónov eur. Odborníci v tejto súvislosti naznačujú nedotknuteľnosť sudcov.

Na možnosť odškodňovania sudcov upozornila Pravda ešte v decembri, ale ministerstvo spravodlivosti čakalo na celé znenie rozhodnutia. To je napokon ešte prísnejšie, ako sa očakávalo. „Podľa neho bude potrebné doplatiť nielen ušlú mzdu, ale aj príplatky k dôchodku a nemocenskému, ako aj odvody do poistných fondov zamestnávateľa. Čiastka bola predbežne vyčíslená na cca 3,75 milióna eur,“ uviedla hovorkyňa rezortu Alexandra Donevová.

Rovnaký problém sa týka aj asi 900 prokurátorov, ktorých plat sa vypočítava podľa platu sudcov, a teda aj oni majú nárok na odškodnenie. V ich prípade potrebnú sumu Generálna prokuratúra ešte presne nevypočítala. „Až po tom, čo bude nález Ústavného súdu publikovaný v Zbierke zákonov, Generálna prokuratúra preskúma finančné nároky a bude vedieť ustáliť presnú sumu,“ reagovala hovorkyňa prokuratúry Andrea Predajňová. Podľa prepočtov Pravdy by malo ísť asi o 2,5 milióna eur.

Ústavný právnik Peter Kresák upozorňuje, že už doterajšie rozhodnutia znemožnili do budúcnosti obmedziť platy sudcov. „Môže sa stať, že budúce vlády preto radšej na sudcov nesiahnu,“ vraví. Dôležité podľa neho bude preto podrobne si naštudovať zdôvodnenia Ústavného súdu a zanalyzovať, či nenechal voľnú inú cestu šetrenia v justícii. Ako jediné riešenie sa dosiaľ javí zmrazovanie platov a ich nevalorizovanie.

Spätné doplácanie sa týka obdobia od januára 2011 do júla 2011, počas ktorých mali sudcovia zníženú mzdu z priemerných 2 300 na 2 059 eur. Podobne na tom boli prokurátori, ktorých platy sú nadviazané na platy sudcov. Keďže však v tom čase opozičný Smer toto zníženie napadol na Ústavnom súde, ten následne 22. júna 2011 účinnosť zákona pozastavil. Súčasťou jeho nariadenia bolo, že ministerstvo spravodlivosti muselo od augusta 2011 platy sudcov opätovne zvýšiť. S otázkou vyplácania ušlej mzdy za sedem mesiacov sa čakalo na konečné rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré padlo vlani v decembri. Súd sa priklonil na stranu sudcov a prokurátorov.

Ministerstvo spravodlivosti a Generálna prokuratúra v tohtoročnom rozpočte s mimoriadnym výdavkom vyše šesť miliónov eur nerátali a tvrdia, že peniaze na odškodnenie sudcov nemajú. O pomoc s financovaním preto rezort Tomáša Boreca požiadal ministerstvo financií. „Ministerstvo financií bude v rámci platných rozpočtových pravidiel hľadať úspory v rámci štátneho rozpočtu, respektíve vnútorných úspor v rámci ministerstva spravodlivosti,“ reagoval rezort financií. Reakcie na neplánované výdavky štátu sa rôznia. Predseda ústavnoprávneho výboru a poslanec Róbert Madej (Smer) vraví, že neľutuje podanie svojej strany na súd, i keď si ním vládny Smer napokon sám priťažil. „Ústavný súd je garanciou ústavnosti a jeho rozhodnutia je potrebné vnímať v tejto súvislosti. Národná rada si musí byť pri schvaľovaní zákonov vedomá, že existujú limity ústavnosti, z ktorých nemožno vybočiť,“ tvrdí.

Prezidentka Združenia sudcov Slovenska Dana Bystrianska je s decembrovým rozhodnutím Ústavného súdu spokojná. Za siahaním na platy sudcov vidí ohrozenie nezávislosti súdnictva. Inak ako na súde sa podľa nej sudcovia nemôžu brániť. „Verím, že rezort spravodlivosti a vláda nájdu finančné prostriedky, aby to dali do pôvodného stavu, pretože nejde o enormné finančné prostriedky. Mohlo by to byť zároveň upozornenie pre zákonodarcov, aby sa zamysleli, či práve tu sú finančné rezervy a je tu potrebné šetriť,“ vraví.

Bystrianska pripúšťa, že môže byť otázkou času, kedy skončí na súde aj tohtoročné zmrazenie platov v justícii. Parlament totiž na konci minulého roka schválil nariadenie, podľa ktorého sa platy sudcov i prokurátorov v tomto roku nezvýšili a zostali zmrazené na úrovni z roku 2012, keď sudcovia zarábali v priemere 2 358 eur. Nesúhlas s tým už prejavili viacerí predstavitelia justície, ktorí spisovali aj petíciu.

Podnet na preverenie, či bolo toto zmrazenie v súlade so zákonom, by na Ústavný súd museli dať buď poslanci, alebo vláda, prezident či generálny prokurátor. Na všeobecnom súde by to však mohli urobiť aj samotní sudcovia, o ktorých platy ide. Príslušný súd by sa následne musel obrátiť na Ústavný súd. Ak by ten rozhodol podobne ako vlani, platilo by to opäť nielen pre sudcu, ktorý žalobu podal, ale aj pre všetkých sudcov a prokurátorov. Štát by im tak musel znovu doplatiť rozdiel v platoch.

Hovorkyňa Ústavného súdu Anna Pančurová pre Pravdu povedala, že dosiaľ v tejto veci neevidujú žiadny podnet. Ministerstvo spravodlivosti upozorňuje, že ide o dve odlišné situácie. Kým Radičovej vláda platy sudcov priamo znížila, Ficov kabinet ich len zmrazil a nedovolil ich valorizáciu. „V súčasnosti došlo k plošnému zmrazeniu valorizácie platov, ktorá sa netýkala len sudcov, ale aj ostatných ústavných činiteľov. Predmetný nález Ústavného súdu sa týkal podľa nášho názoru neporovnateľnej situácie, keď reálne došlo k zníženiu platov sudcov,“ dodalo.

Sudcovia boj o platy nevyhrali prvýkrát. Druhá Dzurindova vláda im zrušila 14. plat a štát im napokon musel doplatiť okolo 270 miliónov korún. Polovica sudcov taktiež zažalovala štát za to, že ich kolegovia zo Špecializovaného trestného súdu mali vyššie príplatky. Niektorí sudcovia už tieto spory na okresných súdoch vyhrali, niektorí nie, no ani jeden z rozsudkov ešte nie je definitívny.