Učitelia pýtajú viac praxe pre budúcich kolegov

Začiatky vo svojej profesii učitelia nemajú ľahké. Stresuje ich príprava na hodiny a správanie niektorých žiakov ich často zastihne nepripravených. Pred nástupom do práce im chýba prax, kde by si podobné situácie natrénovali.

, 13.02.2014 12:00
učitelia, učiteľ, učteľka, žiaci Foto:
Študenti pedagogických odborov by podľa Slovenskej komory učiteľov mali absolvovať minimálne dva semestre na cvičnej škole.
debata (3)

Ako študenti pedagogických fakúlt absolvujú spravidla dvojtýždňovú súvislú prax a tá nestačí. Riešením by mohli byť cvičné školy, ktoré na Slovensku chýbajú.

„Keď som nastúpil do školy, bol to veľký šok, aký by som už nechcel zažiť,“ spomína na svoje začiatky Radoslav Deák, učiteľ angličtiny a dejepisu na bratislavskom Gymnáziu Jura Hronca.

Ako študent v poslednom ročníku vysokej školy učil v triede sám bez prítomnosti staršieho učiteľa celkovo 15 hodín. „A naraz ako učiteľ som mal odučiť 22 hodín týždenne. Na každú hodinu som sa chcel, samozrejme, poriadne pripraviť – nachystať materiály, pomôcky. Celý prvý rok som si chystal prípravy do neskorej noci a po víkendoch. Pamätám sa, že prvý raz som sa vyspal a mal pokojnejší víkend až ku koncu júna,“ vraví.

Pedagogický a výchovný prístup k žiakom sa na vysokej škole učil v teoretickej rovine. Dnes, po takmer troch rokoch praxe, hovorí, že si už poopravil študentské predstavy o tom, čo je dobré deťom dovoliť a čo nie, čo na ne v skutočnosti zaberá a ako riešiť problémy s výchovou. „Pätnásť hodín, keď praktikant vedie hodinu sám bez pomoci učiteľa, nie je doba, keď by žiakov v triede lepšie spoznal,“ dodáva Deák.

Slovenská komora učiteľov navrhuje, aby sa prax budúcich učiteľov výrazne upravila. Študenti pedagogických odborov by podľa komory mali absolvovať minimálne dva semestre na cvičnej škole, kde by boli asistentmi učiteľov.

„Praktikant by pomáhal zaostávajúcim žiakom, zastupoval by učiteľa v jeho neprítomnosti, podieľal by sa na výchovno-vzdelávacom procese, robil by dozor na exkurziách, pracoval so žiakmi s poruchami učenia a podobne,“ uvádzajú učitelia vo svojom návrhu.

Rezort školstva sa k návrhu učiteľov zatiaľ nevyjadruje, dá ho posúdiť v poradnom orgáne ministerstva. Minister Dušan Čaplovič však už v súvislosti so slabými výsledkami slovenských žiakov v medzinárodnom testovaní čitateľskej a matematickej gramotnosti pripustil, že problém môže byť aj v spôsobe prípravy budúcich učiteľov.

Vysoké školy, ktoré pripravujú budúcich pedagógov, väčšinou súhlasia s tým, že prax by sa mala rozšíriť a zaviesť by sa mal aj inštitút cvičnej školy. „Súvislá prax dva semestre je z nášho pohľadu veľa, to je celý akademický rok. Ale cvičné školy by mohli byť dobrý návrh. Otázne je, ktoré školy by boli ochotné do toho ísť. Všetko sa začína a končí pri peniazoch,“ hovorí Miloslav Vojtech, prodekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Najmä pri stredných školách je problém nájsť také, ktoré by študentov učiteľstva zobrali na riadnu prax. Prepustiť praktikantovi viac hodín znamená pre učiteľa riziko, že ak študent učenie nezvládne, so žiakmi bude musieť dobiehať zameškané. Aj preto je medzi učiteľmi verejným tajomstvom, že praktikantom niekedy radšej napíšu potvrdenie, že odučili predpísaný počet hodín namiesto skutočných.

Ak by cvičné školy fungovali pri pedagogických fakultách, mohli by sa v nich pripravovať aj vzorové materiály pre školy a testovať nové metódy vo vyučovaní predtým, ako sa začnú plošne zavádzať do škôl. „Pri pedagogických fakultách by takéto cvičné školy jednoducho mali fungovať,“ zdôrazňuje dekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity René Bílik.

Hlavný problém slabej pripravenosti študentov na učiteľovanie je však podľa neho to, že povolanie učiteľ nie je pre šikovných maturantov atraktívne a „samotné zvýšenie hodín praxe nič nerieši“.

Vyhláška ministerstva školstva, ktorá by upravila fungovanie cvičných škôl, chýba. Niektoré univerzity sa však do spolupráce so školami pustili aj bez nej. Dve fakulty Prešovskej univerzity, ktoré pripravujú budúcich učiteľov, uzavreli vlani dohody s 53 školami – materskými, základnými, strednými aj internátnymi – a ako prvým na Slovensku udelili štatút cvičných škôl. Podnet vyšiel od riaditeľa Gymnázia J. A. Raymana.

Skúsenosti z cvičných škôl sú rôzne. „Niekedy na školách cítia, že študent o toto povolanie nemá záujem, ale sú aj prípady, keď samotné školy chcú vytypovaných absolventov zamestnať,“ povedala Drahomíra Ščešnáková z oddelenia pedagogickej praxe Prešovskej univerzity.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Učitelia #pedagóg #prax #príprava na povolanie
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy