V meste Lipany v okrese Sabinov nečakali a novinku začali pilotne v praxi overovať aj počas polročného prechodného obdobia. Hlásia prvé pozitívne výsledky.
„Kým vlani mi na malých obecných či aktivačných prácach robilo asi 90 ľudí, teraz ich pracuje 167. Viditeľne sa im zlepšila pracovná disciplína, už chápu, že ide do tuhého,“ tvrdí primátor Lipian Eduard Vokál.
Podľa Vokála v meste so zhruba 6,5 tisíca obyvateľmi žije asi 250 osôb, ktorých sa nová povinnosť priamo dotkne. Primátor si trúfa nájsť prácu pre všetkých. „Verte, nie každý nezamestnaný je spokojný s tým, že v ňom daňoví poplatníci vidia darmožráča,“ zdôrazňuje. Lipany majú pomerne dosť mestského majetku, ktorý možno za dávky zveľaďovať. „Lesy vo vlastníctve mesta treba čistiť od náletových drevín. Aby sme predišli povodniam, prenajali sme si od štátu na 10 rokov miestne potoky, takže sa musíme starať aj o protipovodňovú ochranu. Tí starší či vzdelanejší môžu v charitnom Domove pokojnej staroby robiť klientom spoločnosť, nosiť im jedlo, čaj, upratovať osobné veci. Niektorých umiestnime aj do škôl či škôlok, tí so zdravotným preukazom môžu pomáhať v školských jedálňach,“ vymenúva Vokál. Pripustil, že najmä malé a nemajetné obce, v ktorých žije na dávkach drvivá väčšina obyvateľov, to také jednoduché mať nebudú.
Zapojiť do práce „svojich“ až 1 400 odkázaných na dávky mieni aj starosta šesťtisícových Jarovníc Florián Giňa. „Ideme robiť nové chodníky a iné malé rekonštrukcie. Ľudí určite umiestnime,“ tvrdí. Už momentálne je podľa neho aktivizovaných asi 870 Jarovničanov. Nedávne televízne reportáže, ktoré odhalili, že často „pracujú“ iba formálne, označil za neobjektívne.
Zložitosti situácie, predovšetkým na chudobnom východe Slovenska, si je vedomý aj výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány. „V rámci príprav sa však zároveň aj čistí evidencia nezamestnaných. Veľa ich totiž v skutočnosti pracuje kdesi v Írsku či vo Veľkej Británii, a hoci dávky vôbec nepotrebujú, dávajú si ich spätne aj za polrok vyplatiť,“ uvádza.
Prechodné obdobie sa však zatiaľ podľa Turčányho využíva zmysluplne. Zástupcovia úradov práce a ZMOS sa od januára stretli už na ôsmich pracovných seminároch, kde riešili praktické problémy. „Stále rozširujeme databázu pracovných možností pre odkázaných. Môžu robiť poriadkový dozor v areáloch škôl či na rôznych podujatiach, drobné kopírovacie, roznášacie či iné administratívne práce, ale napríklad aj prať či žehliť dresy miestnych športových klubov,“ vymenúva.
Ako dodáva, mnohé samosprávy, napríklad obcí v okresoch Sabinov, Svidník či z okolia Košíc, sa už teraz do procesu zapájajú aj prakticky. „Majú pripravené návrhy zmlúv s príslušnými úradmi práce, s dohodnutými podmienkami na výkon konkrétnych činností,“ spresňuje.
Podľa novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi musí každý poberateľ za základnú dávku 61,60 eura na jednotlivca odpracovať 32 hodín mesačne vo verejnom záujme. Šesť mesiacov prechodného obdobia, určených na zavedenie tejto povinnosti do praxe, sa snažia využiť úrady práce aj samosprávy. Prvé sa pripravujú na koordinačné a kontrolné úlohy, druhé hľadajú pre odkázaných vhodné pracovné príležitosti. Stále totiž platí, že dávku dostanú aj bez práce, ak im žiadna nebude ponúknutá.
Kľúčovou úlohou samospráv je teraz určiť, aké typy prác a v ktorých lokalitách môžu odkázaní vykonávať. Hlavnú zodpovednosť za každodennú organizáciu či technickú a personálnu kontrolu prác budú mať úrady práce. Momentálne pri nich vznikajú aktivačné centrá, kde bude pôsobiť 840 špeciálnych koordinátorov týchto činností. Ústredie práce ako nadriadený orgán úradov v týchto dňoch upravuje interné IT-systémy na evidenciu všetkých pracovných ponúk aj osôb, ktoré majú byť aktivované.
O praktických otázkach súvisiacich s aplikáciou zákona koncom januára rokoval minister práce Ján Richter aj s prezidentom Únie miest Slovenska a primátorom Bratislavy Milanom Ftáčnikom. Hovorili najmä o koordinácii prác pri veľkom počte občanov v núdzi vo väčších mestách.
Pripustili možnosť, že tam, kde na zverené povinnosti nebudú koordinátori z úradov práce stačiť, zavedie sa aj funkcia „pomocných koordinátorov“. Tých by takisto mohli robiť evidovaní uchádzači o zamestnanie. Najmä takí, ktorí v danej lokalite žijú a aktivovaných ľudí aj osobne poznajú a dokážu na nich vplývať.