Nová povinnosť pre mestá: Varovať ľudí pred prachom

Na znečistenie upozornia meteorológovia, ktorí v kritických situáciách vydajú výstrahy. Podobný systém výstrah funguje napríklad pri povodniach.

Vysoké hodnoty drobného prachu vážne ohrozujú zdravie. Týka sa to najmä okolia Prievidze, Ružomberka, Žiliny či Strážskeho. Znečistenie sa do vzduchu dostáva najmä pri spaľovaní uhlia, dreva a biomasy, pri ťažbe nerastných surovín či z automobilovej dopravy. To, že situácia u nás je kritická, potvrdila správa Európskej environmentálnej agentúry z jesene minulého roka. Zo všetkých krajín Európskej únie sa Slovensko dostalo na tretiu najhoršiu priečku.

Zelený rezort preto zaviedol nový typ smogovej situácie, ktorú monitorujú meteorológovia a v priebehu dňa zverejňujú hodnoty prachu pre 32 staníc. Ak prašnosť prekročí dva dni po sebe 100 mikrogramov na kubický meter, vydajú upozornenie. Pri prekročení hodnoty 150 sa vyhlási výstraha. Vtedy musia samosprávy urobiť opatrenia, vďaka ktorým úroveň prachu vo vzduchu klesne. Zmeny obsahuje vyhláška o kvalite ovzdušia, ktorá platí od januára. Vyhlasovanie smogovej situácie má na starosti Slovenský hydrometeorologický ústav. Ten informuje aj prostredníctvom svojej stránky shmu.sk. Ministerstvo tvrdí, že od začiatku roka nebolo treba vydať žiadnu výstrahu.

„Úrady životného prostredia v spolupráci s ministerstvom životného prostredia majú pripravené akčné plány k redukcii prachových častíc pre dané zóny a aglomerácie. Obsahujú krátkodobé opatrenia pre prípady, že by nastali situácie ohrozenia kvality ovzdušia,“ vysvetlil, čo sa má diať, ak znečistenie bude vážne, hovorca ministerstva Maroš Stano. Akčné plány sú súčasťou všeobecne záväzných nariadení miest a obcí, ktoré samosprávy prijali ešte vlani v marci. Ak škodlivé látky v ovzduší tri dni po sebe prekročia limit, musí Slovenský hydrometeorologický ústav informovať príslušný okresný úrad. Ten potom vyzve mestský úrad, aby urobil opatrenia. Medzi nimi môže byť vyhlásenie kritického stavu v mestskom rozhlase, čistenie ciest od prachu alebo príkaz odstaviť niektoré zariadenia vo fabrikách.

Riešenia sú len na papieri, tvrdí Ružomberčan

Predseda krajského združenia Strany zelených a známy fotograf Ľubomír Schmida z Ružomberka upozorňuje, že akčné plány sú len riešenia na papieri. „Keď od rána stanica zaznamenáva vysoké hodnoty, niekto by mal zavolať riaditeľom škôl či nemocníc, aby sa neotvárali okná, mali by rozhlasom varovať občanov, aby nevychádzali von alebo nosili rúška. Nič také sa dnes nedeje,“ vysvetľuje Schmida. Meracia stanica v Ružomberku podľa neho často zaznamenáva prekročenie prašnosti nad 150 mikrogramov, keď by už mala byť vyhlásená výstraha.

Pracovníčka odboru starostlivosti o životné prostredie na Okresnom úrade v Žiline, ktorá si neželala zverejniť meno, oponuje, že situácia na použitie akčných plánov tento rok v Ružomberku ešte nenastala. „Boli síce prekročené hodnoty, ale cez víkend som počkala, aká situácia bude na ďalší týždeň, a potom sa to už zlepšilo,“ povedala.

Schmida poukázal aj na nedostatočné fungovanie meracej stanice, ktorú prevádzkuje Slovenský hydrometeorologický ústav. „Stále tam chýbajú meracie zariadenia, ktoré naša lokalita vyžaduje, ako napríklad meranie benzénu. Potom sa spochybňujú aj výsledky merania prachových častíc,“ dodal. Ružomberčania sú podľa neho zo situácie zúfalí. Myslí si, že mať čistejší vzduch by bolo možné, ak by sa opatrenia začali naozaj vykonávať a kontrola z odborov životného prostredia by bola dôslednejšia.

Na fungovanie stanice v Ružomberku sa Pravda pýtala Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu. Podľa odborníka na kvalitu ovzdušia Ladislava Čarackého prachové analyzátory nevykazujú žiadne poruchy. Podotkol, že v rámci modernizácie meracích staníc v roku 2013 navrhli aj rozšíriť meranie základných látok v Ružomberku. Projekt ešte realizovaný nebol.

V Prievidzi znečisťuje vzduch ťažký priemysel

K prekračovaniu limitov prachových častíc a oxidu siričitého pravidelne dochádza v Prievidzskom okrese. „Je to dôsledok ťažkého priemyslu. Na jednom mieste máme situované elektrárne, chemické závody, elektrárne, ktoré narábajú s popolčekom, a bane na hnedé uhlie. V predchádzajúcom volebnom období dokonca v Európskom parlamente vyšla správa, že horná Nitra je druhý najznečistenejší kraj v Európskej únii,“ konštatuje hovorca Prievidze Michal Ďureje. Nadmerné znečistenie ovzdušia podľa neho vplýva aj na zdravie obyvateľov a prejavuje sa zvýšeným výskytom onkologických ochorení.

Riešiť vysoký obsah prachu samospráva ešte nemusela. „Od platnosti vyhlášky nás z úradu neinformovali o tom, že by limity boli prekročené. Preto mesto k realizácii navrhovaných krokov z akčných plánov ani nepristúpilo,“ hovorí Ďureje. Pochybuje však, že krátkodobé riešenia, ako napríklad dočasné zastavenie prevádzky vo fabrike, by boli účinné. Ak chcú obyvatelia žiť v čistom prostredí, musel by sa podľa neho výrazne eliminovať ťažký priemysel alebo firmy, ktoré do vzduchu vypúšťajú škodliviny.

Prach preniká do krvného obehu

Na znečistenie ovzdušia má najväčší vplyv výskyt drobných prachových častíc, ktoré sa označujú PM10. Podľa Úradu verejného zdravotníctva spôsobujú vážne zdravotné problémy. Väčšie častice dráždia dýchacie cesty, tie menšie sa usadzujú v pľúcach a prenikajú do krvného obehu. V lokalitách s dlhodobo vysokou prašnosťou sa zistila zvýšená úmrtnosť obyvateľov na ochorenia srdcovo-cievnej a dýchacej sústavy či znížená činnosť pľúc u detí a dospelých.

Dlhodobo zlepšiť zlý stav by mali programy na zlepšenie kvality ovzdušia. Vypracovať ich majú odbory starostlivosti o životné prostredie na nasledujúce dva roky. Vyhodnocovať ich bude Európska únia.

O nadmernom znečistení ovzdušia vie aj Európska komisia, ktorá voči nám vedie právne konanie. Vláda na to reagovala prijatím stratégie pre redukciu prachových častíc. Šéf envirorezortu Peter Žiga v nej navrhoval podporu energeticky úsporných áut, vytvorenie nízkoemisných zón či rozlišovanie cestného mýta podľa emisných tried. Od prijatia stratégie ubehol už rok. Z envirorezortu na otázku, ako sa darí napĺňať stratégiu, uviedli, že viaceré návrhy sú v štádiu riešenia a zaoberajú sa nimi aj iné rezorty a špeciálne pracovné skupiny. Projekt na modernizáciu vybavenia monitorovacích staníc schválili už minulý rok a môžu naň čerpať európske peniaze do roku 2015.

Za viacročné neplnenie požiadaviek smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší nám hrozia od Európskej komisie vysoké pokuty.

V Česku na rozdiel od nás dosahujú vďaka akčným plánom výrazné zlepšenie kvality ovzdušia. V Ostrave uskutočňujú opatrenia priebežne, nielen v čase vyhlásenia smogovej situácie. Pravidelne čistia diaľnice a rozširujú plochy mestskej zelene. Meranie kvality ovzdušia uskutočňujú aj pojazdnou stanicou na rôznych miestach v Moravskosliezskom kraji. Mesto investuje do životného prostredia zo svojho rozpočtu vysoké sumy. Dnes tak patrí Ostrava k najzelenším mestám v Česku a stav ovzdušia sa výrazne zlepšil.