„Slovákov vo Švajčiarsku zamestnávame v stavebníctve, priemysle, gastronómii či zdravotníctve. Nájsť kvalifikovaných ľudí pre tento trh je veľmi ťažké, zamestnávatelia majú vysoké nároky. Vlani bol dokonca vyšší dopyt ako ponuka. Dnes ešte nevieme odhadnúť, do akej miery by nás kvótovanie zasiahlo, určite ho však pocítime,“ hovorí Peter Bačik, personálny poradca spoločnosti Personal.Swk.Service.
Švajčiarsko je atraktívne najmä kvôli platom. Napríklad zdravotné sestry tu zarobia minimálne 4 700 – 5 200 švajčiarskych frankov mesačne (okolo 4 000 eur) a murári od 4 500 do 5 000 frankov (okolo 3 800 eur). Ak sa niekoho kvóty dotknú, pôjde zrejme o povolania, kde je treba stredoškolské vzdelanie, remeselníkov či brigádnikov.
Podľa údajov švajčiarskeho Spolkového štatistického úradu sa ku koncu roku 2012 v krajine zdržiavalo takmer 11-tisíc Slovákov. „Toto číslo zahŕňa krátkodobé – spravidla ročné, dlhodobé – väčšinou päťročné, aj trvalé povolenia na pobyt,“ spresňuje konzul Juraj Solčány.
„Krajina je atraktívna aj kvôli nízkej nezamestnanosti, ktorá sa pohybuje na úrovni troch percent. Slováci sa tu dohovoria po nemecky, taliansky či francúzsky a nemusia sa trápiť s holandčinou alebo jazykmi, ktoré sa používajú v škandinávskych krajinách,“ vymenúva výhody Švajčiarska sociológ Miloslav Bahna.
Personálna agentúra AuJob, ktorá spolupracuje s významnými švajčiarskymi IT firmami, sa zmien neobáva. „Stále registrujeme záujem o našich šikovných ľudí. Máme skúsenosť, že Slováci pracujú pre švajčiarske spoločnosti u nás a chodia do Švajčiarska na pobyty pri implementácii hotového produktu alebo len na porady,“ vysvetľuje konateľ agentúry AuJob Peter Ulbrik. Nemyslí si, že by Švajčiari kvótovaním zavreli dvere odborníkom, ktorých potrebujú.
Rovnaký názor má aj generálny riaditeľ agentúry Trenkwalder Ján Trgala. „Švajčiari takisto potrebujú vybrané špecializované pozície, ktoré nevedia obsadiť z domáceho pracovného trhu. Obava zo strany uchádzačov o zamestnanie v tejto krajine je zatiaľ zbytočná,“ hovorí.
Získať prácu vo Švajčiarsku nie je jednoduché. Záujemca musí mať nielen príslušnú kvalifikáciu, ale aj prax v odbore. „Táto prax by mala byť uskutočnená vo Švajčiarsku. Ak nie, akceptujú aj nemecky hovoriace krajiny ako Nemecko, Rakúsko či štáty Beneluxu. Podmienkou je veľmi dobré ovládanie jazyka. Dostávame veľa žiadostí o prácu, použiteľných je len niekoľko. Človek z úradu práce, ktorý si myslí, že ide do Švajčiarska zarobiť veľké peniaze, tu určite neuspeje,“ vysvetľuje Bačik s tým, že najčastejšie prácu sprostredkujú 25– až 45-ročným ľuďom. Zamestnali však aj 65-ročného muža.
Obmedzenie počtu prisťahovalcov podporilo 50,3 percenta Švajčiarov v poslednom referende. Do krajiny každý rok prichádza asi 80-tisíc cudzincov a z celkového počtu osem miliónov obyvateľov Švajčiarska je až 1,8 milióna cudzincov. Vláda musí do troch rokov predložiť zákon, ktorým prisťahovalectvo upraví. Zavedenie kvót je však v rozpore s dohodou o voľnom pohybe osôb, ktorú Švajčiari s Európskou úniou podpísali v roku 1999.
Slovenka Mirka: Referendum by som podporila aj ja
Príležitosť vo Švajčiarsku dostane každý cudzinec. Musí však pracovať a zlepšovať sa v jazyku. Kým sa osvedčí, často prejde aj nižšími pozíciami. 31-ročná Slovenka čakala viac ako päť rokov, kým ju zamestnali na mieste hodnom jej vzdelania. O svoju prácu sa ani po referende, ktoré má obmedziť prisťahovalectvo, neobáva.
Mirka žije vo Švajčiarsku šesť rokov. Býva v prenajatom byte vo Winterthure, v kantóne blízko nemeckých hraníc. Má priateľa, zaujímavé zamestnanie s dobrým platom. Súčasnú prácu si hľadala dlho. „Spočiatku som robila v športovej maštali a starala sa o kone. Bolo to časovo veľmi náročné, tak som oslovila firmu, ktorá robí zeleninové šaláty,“ hovorí.
Tam ju neprijali hneď. Opakovane sa chodila pýtať, či sa im neuvoľnilo miesto. „Raz sa ma personalistka opýtala, čo vlastne robím, keď nikde nepracujem. Povedala som, že som si kúpila knižky a snažím sa zlepšovať v nemčine. To na ňu urobilo taký dojem, že ma nakoniec prijali,“ vysvetľuje s tým, že každý zamestnávateľ pri prijímaní prisťahovalca musí zdokladovať, prečo si vybral práve jeho a nie domáceho.
Dnes pracuje ako plánovačka výroby v spoločnosti na výrobu fotobuniek. Najprv prešla nižšími pozíciami. Niekoľko mesiacov robila manuálne práce, kým si jej schopnosti všimol šéf. Stala sa jeho zástupkyňou a neskôr ju „dotlačil“ k tomu, aby sa prihlásila na konkurz. „Vo firme sa uvoľnilo miesto a šéf mi prikázal, aby som to skúsila. Veril mi,“ spomína. Švajčiari si podľa nej cenia usilovnosť a ak vidia, že sa cudzinci len „nepovaľujú“, pomôžu im.
Referendum za zavedenie kvót podporil aj jej priateľ. "Ak by som mala švajčiarske občianstvo, urobila by som to tiež. Vidím, ako zvýšený počet cudzincov mení túto krajinu,“ vysvetľuje.
Mnohí do Švajčiarska prichádzajú zneužívať sociálny systém. Iní sa zase nechcú prispôsobiť krajine, neučia sa jazyk a vytvárajú ohraničené komunity. Domáci ako problém pociťujú najmä prisťahovalcov z Albánska a Portugalska. Cudzinci tu tiež dlhodobo držia nízke mzdy. "Za posledné tri roky sa tu nezvyšovali platy. Podradnejšie práce robia veľmi lacno, preto majitelia firiem nepridajú ani ostatným,“ vysvetľuje Mirka.
S rastúcim počtom obyvateľov sa zvýšil dopyt po bývaní, ktoré je čoraz drahšie. „Triapolizbový byt v širšom centre mesta tu stojí mesačne zhruba dvetisíc frankov, čiže asi 1 600 eur. To je polovica môjho hrubého platu,“ hovorí s tým, že za posledných desať rokov stúplo nájomné o tretinu.
V krajine sa podľa Mirky diskutuje aj o ďalších dvoch referendách. V prvom by sa malo rozhodovať o tom, či cudzinci budú môcť požiadať o podporu len po odrobení jedného roka. V druhom by malo ísť o regulovanie pôrodnosti, ako je to napríklad v Číne. Švajčiari už dnes myslia na dosahy rastúcej populácie.
jat