Čaplovič škrtá. Vysokým školám nedá na externistov

Vysoké školy sa budú musieť tento rok vyrovnať s novými pravidlami. Keďže zo štátneho rozpočtu dostali o 21 miliónov eur menej, minister školstva Dušan Čaplovič našiel miesto, kde sa dá podľa neho škrtať.

17.02.2014 20:00 , aktualizované: 18.02.2014 08:00
študenti Foto:
V rozpise dotácií pre verejné vysoké školy je menej fi nancií aj na sociálne štipendiá.
debata (23)

Rezort nezaplatí verejným vysokým školám za externých študentov a menej peňazí pôjde aj na sociálne štipendiá a doktorandov.

Na niektorých verejných vysokých školách ešte stále študujú externisti, ktorých prijali v čase, keď sa za takéto štúdium neplatilo. To znamená, že ich učia zadarmo, teda s prispením štátu. Po novom chce rezort dávať dotácie už len na externých študentov v poslednom roku bakalárskych študijných programov. Títo študenti zároveň stratia nárok na motivačné štipendiá. Uvádza sa to v návrhu metodiky rozpisu dotácií pre verejné vysoké školy, ktorý dal rezort školstva na vyjadrenie vysokým školám.

O koľko peňazí takto školy prídu a či to ovplyvní poplatky za externé štúdium na verejných vysokých školách, zatiaľ nie je jasné. Podľa predsedu Slovenskej rektorskej konferencie je to však krok, ktorý sa dal očakávať. „Rátali sme s tým. Teraz sú na školách poslední študenti, ktorí študovali podľa starých pravidiel, keď ich financoval štát,“ hovorí Libor Vozár.

PIANO

Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Ministerstvo, a. s.

Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Poplatky za externé štúdium by to však podľa neho nemalo ovplyvniť. „Poplatky sú dlhodobo ohraničené finančným stropom, ktorý pre verejné vysoké školy stanovuje štát, verejné vysoké školy ich však nestanovujú na úrovni stropu,“ dodal.

Obmedzenie financií pre externistov môže v konečnom dôsledku prispieť k utlmovaniu detašovaných pracovísk verejných vysokých škôl. Záujem o externé štúdium na vysokých školách klesá už od roku 2006, aj vlani sa prihlásilo menej ľudí, ako boli plány vysokých škôl. Externisti však stále tvoria dve tretiny všetkých študentov na súkromných vysokých školách, čo je vyše 20-tisíc ľudí, tretinu (1 550 študentov) na štátnych vysokých školách (vojenské a policajné) a 15 percent na verejných, čo je 25-tisíc ľudí.

V rozpise dotácií pre verejné vysoké školy je menej financií aj na sociálne štipendiá. K dôvodom sa rezort zatiaľ nevyjadruje, stanovisko k návrhu rozpisu dotácií zverejní dnes. Podľa Vozára to však pravdepodobne súvisí s tým, že vlani sa neminuli všetky peniaze určené na tieto štipendiá.

Naopak, viac peňazí je naplánovaných na motivačné štipendiá. Novinkou je pritom ministrom avizovaná nová forma tohto štipendia, na ktoré majú mať nárok študenti vybraných študijných odborov. Ide najmä o technické a prírodovedné odbory, ale aj o učiteľské smery v predmetoch ako fyzika, chémia, geografia, biológia, informatika a matematika. Najväčší balík peňazí na tento typ štipendií plánuje ministerstvo pre Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, Technickú univerzitu v Košiciach, Žilinskú univerzitu a Univerzitu Komenského.

Do útlmu však ide balík peňazí, ktoré mali verejné vysoké školy určené na doktorandov. Na doktorandov dostávajú vysoké školy peniaze v rámci balíka peňazí, ktorý nie je účelovo viazaný a závisí len od vysokej školy, či tieto peniaze využije na zaplatenie doktorandov alebo inak. „Účelové výdavky na doktorandov každoročne klesajú, financie, ktoré zostávajú, sú vyčlenené na tých doktorandov, ktorí boli prijatí pred zmenou pravidiel,“ vysvetľuje predseda Rady vysokých škôl Viktor Smieško. To, či univerzity investujú do doktorandov, závisí od nich. „Rozumné univerzity na to myslia a do doktorandov investujú, lebo si tak vychovávajú dorast,“ dodáva.

Vysoké školy sa k návrhu, ktorý čerstvo dostali z ministerstva, zatiaľ nevyjadrujú. „Podrobne ho študujeme. Sú v ňom aj nové financie oproti terajšiemu rozpočtovému provizóriu, čo je pozitívne. Podľa tohto predbežného návrhu dostane naša univerzita menej peňazí ako vlani, ale zníženie je určite menej výrazné ako to, s ktorým rátal štátny rozpočet a rozpočtové provizórium,“ uviedla v stanovisku hovorkyňa Slovenskej technickej univerzity Andrea Hajduchová. Univerzita by podľa návrhu mala dostať na bežných dotáciách o 44-tisíc eur menej ako vlani.

Návrh študuje aj najväčšia Univerzita Komenského v Bratislave. Podľa vyjadrenia rektora Karola Mičietu však „okrem zrušenia garantovaného minima v rámci dotácie na mzdy a poistné“ neprinášajú nové pravidlá v porovnaní s minulým rokom zmeny zásadného charakteru. Ďalšie oslovené univerzity sa k návrhu zatiaľ nevyjadrili.

Zástupcovia vysokých škôl budú rozpis dotácií pripomienkovať, rezort školstva o konečnej verzii rozhodne až potom. Tým by sa následne malo skončiť pre vysoké školy rozpočtové provizórium. „Provizórium prinieslo zníženie platov a výraznú neistotu. Aby sme mohli rešpektovať odborármi vyrokované zvýšenie platov, museli sme znížiť osobné ohodnotenie špičkových pracovníkov. Deje sa to, bohužiaľ, v čase, keď budujeme univerzitný vedecký park a rekonštruujeme laboratória, aby sme sa mohli zapojiť do veľkých medzinárodných výskumných projektov,“ upozorňuje hovorkyňa Slovenskej technickej univerzity.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 23 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #školstvo #Dušan Čaplovič