To by malo spadať do kompetencie prezidenta republiky a vyberať by si mal z dvoch kandidátov navrhnutých predsedom Ústavného súdu. Zemetrasenie v justícii má však jeden háčik. Vyžaduje si zmenu ústavy, ktorú musí podporiť minimálne 90 poslancov.
Smer je tak odkázaný rokovať s opozičnými poslancami. Tí však ochotu na rokovanie a podporu navrhnutých zmien podmienili tým, aby im vládna strana svoje zámery predložila ešte tento týždeň.
Ak vláda nepredloží návrhy zmeny ústavy a vykonávacieho zákona do parlamentu do 28. februára a nedohodne sa o politickej podpore s opozíciou, predsedom Súdnej rady sa v najbližších júnových voľbách stane opakovane predseda Najvyššieho súdu. Podľa informácií Pravdy novelu ústavy predložia vládni poslanci do termínu a o zmenách vo vykonávacích zákonoch bude vláda rokovať budúcu stredu.
Opozícia tvrdí, že navrhované zmeny doteraz nevidela na papieri. „Jeden a pol mesiaca Robert Fico rozpráva o justícii, ale žiadny návrh zmien stále nikto nevidel a žiadne rokovania s opozíciou nenastali,“ reagovala poslankyňa Lucia Žitňanská (nezávislá), ktorá už predložila na marcovú schôdzu parlamentu návrh ústavnej zmeny na oddelenie funkcií predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady.
Podľa nej to len potvrdzuje, že téma zmien v justícii vôbec nesúvisí so snahou Roberta Fica zvýšiť jej dôveryhodnosť, ale výlučne s jeho prezidentskou kampaňou. Bývalá ministerka spravodlivosti upozorňuje, že Smeru nestačí len predložiť zmenu ústavy, ale vláda musí predložiť podľa rokovacieho poriadku aj vykonávací zákon, ktorý zmeny spresňuje.
Borec plánuje Súdnej rade aj jej predsedovi zvýšiť právomoci. Rada by mala totiž podľa výsledkov bezpečnostných previerok sudcov rozhodovať o tom, ktorý je spoľahlivý a ktorý nie. Ten sudca, ktorý previerkou neprejde, nebude môcť vykonávať svoju funkciu.
Zatiaľ nie je jasné, ako a kto bude voliť kandidátov na predsedu Súdnej rady. V súčasnosti volí 17 členov rady predsedu Najvyššieho súdu, ten, keď získa nadpolovičnú podporu všetkých členov, stáva sa zároveň aj predsedom Súdnej rady. Do funkcie ho vymenúva prezident. Takto to funguje už od roku 2001. Troch členov Súdnej rady volia poslanci, troch vláda a troch vymenúva prezident. Ôsmich ďalších si volia sudcovia z radov sudcov.
Ústavný právnik Eduard Bárány, ktorý je poradcom premiéra, upozorňuje, že prinajmenšom v tomto bode bude musieť dôjsť k širšej politickej dohode, pretože bude treba zasiahnuť do ústavy. Podľa neho spôsobov, ako vybrať šéfa Súdnej rady do funkcie, je viacero. „Voliť ho môže Súdna rada s tým, že by ho vymenoval prezident. Je to otvorená otázka, o ktorej sa ešte bude hovoriť,“ reagoval bývalý ústavný sudca.
Sudcom sa návrh, že by Súdnej rade už nešéfoval sudca, nepozdáva. „Rokovali sme už o tomto návrhu. Musíme však dať zadosť všetkým medzinárodným dohodám a princípom, pričom jedným je aj väčšinové zastúpenie sudcov volených sudcami v Súdnej rade. Je na diskusiu a skôr neštandardné, aby predsedom nebol sudca,“ reagovala predsedníčka Združenia sudcov Slovenska Dana Bystrianska.
Borec včera o návrhoch zmien v justícii rokoval s predsedom parlamentu Pavlom Paškom, predsedníčkou Ústavného súdu Ivettou Macejkovou a Danou Bystrianskou. Paška chce ešte tento týždeň zvolať predsedov opozičných poslaneckých klubov a tieto návrhy im predložiť. „Aby sme v čo najkratšom čase predstavili verejnosti také zmeny, na ktorých bude čo najširšia, nielen odborná, ale aj politická zhoda,“ povedal predseda parlamentu.
Okrem oddelenia dvoch vysokých súdnych funkcií pripravuje rezort spravodlivosti aj ďalšie úpravy sudcovských zákonov. Tie majú podľa premiéra Roberta Fica zvýšiť dôveryhodnosť justície, kvalitu a výkon sudcov.
Súdna rada by mala získať kompetenciu verejnej kontroly spoľahlivosti sudcov cez previerky všetkých sudcov, ktoré by urobil Národný bezpečnostný úrad. Polícia a spravodajské služby budú skúmať u sudcov bankové účty a tiež to, či majetkové pomery zodpovedajú príjmom sudcu. Budú tiež zisťovať, či sudca nemá neprijateľné väzby na podnikateľov, závadové osoby, ale aj iné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na jeho nezávislosť a nestrannosť. Napríklad, či nie je vydierateľný kvôli dlžobám, drogám alebo sexuálnym praktikám.
Právomoci Súdnej rady
Súdna rada je najvyšší samosprávny orgán súdnictva. Predsedom Súdnej rady je predseda Najvyššieho súdu a volí ho Súdna rada. Tá má 17 členov, ôsmich sudcov, ktorých volia sudcovia, troch členov, ktorých volí parlament, troch členov ktorých vymenúva vláda a troch členov, ktorých vymenúva prezident. Súdna rada predkladá prezidentovi návrhy na vymenovanie a odvolanie sudcov, rozhoduje o pridelení a preložení sudcov, prekladá prezidentovi návrhy na vymenovanie predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu, predkladá vláde návrhy na kandidátov sudcov v medzinárodných súdnych orgánoch, volí členov a predsedov disciplinárnych senátov.
(vv)