A to aj napriek tomu, že poisťovniam ostáva slobodná voľba, s ktorým sociálnym zariadením zmluvu uzavrú a s ktorým nie. Horúci zemiak, ktorým sa starí a chorí ľudia na Slovensku stávajú, si tak kompetentní možno budú pohadzovať naďalej.
Doplácanie ošetrovateľských výkonov poisťovňami vyplýva z návrhu novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Ten bol do vlády predložený aj minulý týždeň, zo strany odborárov a ministerstva práce však prišli zásadné pripomienky. Žiadali, aby zdravotné poisťovne museli uzatvoriť zmluvy o poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti s každým sociálnym zariadením, keďže zákon im to priamo neprikazuje. Rezort zdravotníctva to odmietol a novelu stiahol.
Aj napriek tomu, že v nej nič nezmenil, predložil ju opäť včera, a to už so súhlasom ministra práce Jána Richtera. „Počas týždňa prebehli veľmi dôležité rokovania. Od pani ministerky som dostal ubezpečenie, že aj keď v zákone ostane formulácia, že poisťovne ,môžu' uzatvoriť zmluvy so sociálnymi zariadeniami, minimálne štátna všeobecná zdravotná bude mať aj pod jej vplyvom ambíciu tieto úkony preplácať,“ vysvetlil zmenu postoja minister práce Ján Richter.
Podľa jeho názoru sa po dlhých desaťročiach prelomili ľady a rezorty v uhrádzaní ošetrovateľských výkonov dosiahli aspoň čiastočnú zhodu. K podporeniu novely ho viedlo aj ubezpečenie, že sa po roku s ministerkou zdravotníctva Zuzanou Zvolenskou opäť stretnú. „Zákon treba uplatniť a začať najprv s deviatimi úkonmi. Po roku sa stretneme a vyhodnotíme, čo priniesla aplikačná prax, prípadne, čo by sme mohli zmeniť a vylepšiť,“ dodal Richter.
Zvolenská zopakovala, že pre poisťovne je výhodné uzatvoriť zmluvy so sociálnymi domovmi. „Je pre nich efektívnejšie, ak sa o pacienta postarajú v domove. Nedochádza pri tom k traumatizácii ani nákladnému premiestňovaniu do ústavného zdravotníckeho zariadenia. Okrem toho, v rámci plurality musia komerčné zdravotné poisťovne bojovať o svojho klienta, čo ich môže k uzatvoreniu zmlúv motivovať,“ povedala Zvolenská.
Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb však novelou až taká nadšená nie je. Jej predsedníčka Milada Dobrotková hovorí, že bola robená „na kolene“ a sú z nej „smutní a zneistení“. „Novela zákona o sociálnych službách nám stanovuje povinnosť poskytovať ošetrovateľské výkony, no podľa ďalšej novely nie sme zdravotníckym zariadením. Jeden rezort nám teda ukladá povinnosti, druhý iba dáva možnosť, aby nám boli aj preplatené,“ vysvetľuje Dobrotková.
Domovy sociálnych služieb podľa nej nemajú istotu, že im výkony budú zo zdravotného poistenia uhradené. „Ak je v zákone slovíčko ,môže', každá poisťovňa si to vyloží tak, že nám nebude preplácaných ani tých deväť výkonov,“ myslí si Dobrotková.
Schválenie novely nepovažuje za správne ani viceprezident Konfederácie odborových združení Stanislav Manga. Podľa neho novela zvýhodňuje isté zariadenia. „Ak pacienta vezmeme do nemocnice a tam mu urobia ošetrenie, bude uhradené. Ale ak mu to isté ošetrenie urobia v sociálnom domove, uhradené nemusí byť. Kde je logika?“
Podľa novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti budú môcť poisťovne uhradiť deväť ošetrovateľských výkonov. Vybrané boli na základe odbornej diskusie a rezort zdravotníctva ich označuje ako najčastejšie vykonávané. Novela však neurčuje povinnosť uzatvorenia zmlúv medzi poisťovňami a zariadeniami sociálnych služieb. V praxi to znamená, že poisťovňa ošetrovanie pacienta v jednom domove môže zaplatiť a v inom nie. Kým ministerstvo hovorí o zásadnej zmene, zariadenia sociálnych služieb sa obávajú, že „veľká reforma“ ostane len na papieri.