Jej hlasy Smer potrebuje na schválenie novely ústavy. V nej by mali byť okrem iného zakotvené previerky pre všetkých sudcov, etika sudcov a tresty za jej porušenie. Namiesto diskusie a snahy vyriešiť časť problémov v sudcovskom stave, ktorý je na posledných priečkach dôveryhodnosti, sa zatiaľ len politikárči.
Sudcovia by sa pritom už o pár mesiacov mohli dostať pod drobnohľad policajných a spravodajských služieb, ktoré by mali preverovať pôvod a prírastky ich majetkov či kontakty na závadové osoby. Časť opozície včera vyhlásila, že návrh, ktorý im predložil Paška, v takejto forme nepodporí. Obyčajní ľudia sú za zmeny. Svoj súhlas však podmieňujú zmenou pravidiel pri výbere sudcov, aby sa odstránilo rodinkárstvo. „Zmeny, ktoré Pavol Paška odprezentoval, sú polotovarom, majú príliš veľa rizík (ústavných aj rizík zo zneužitia previerok),“ reagovala Lucia Žitňanská (nezávislá).
Proti navrhovaným zmenám, ktoré môžu okresať viaceré výsady ľudí v talároch, broja aj samotní sudcovia. Dokonca verejne priznali, že aby zabránili uskutočneniu plánovaných zmien, sa chcú spojiť s opozičnými politikmi.
Premiér Robert Fico hovorí, že sa chce s opozíciou dohodnúť na zmenách, ktoré majú zvýšiť dôveryhodnosť justície, kvalitu a výkon sudcov. „Ponúkam opozícii spoluprácu pri prijatí ústavného zákona. Ak sa nedohodneme, nebude nič,“ vyhlásil Fico.
Návrh novely ústavy predložia vládni poslanci už na marcovú schôdzu parlamentu. V základnom zákone štátu by sa mali zmeniť kompetencie hlavy štátu a Ústavného súdu pri vymenúvaní predsedu Súdnej rady a tiež rozšíriť právomoci rady. Smer chce do ústavy presadiť aj disciplinárne trestanie sudcov za porušenie sudcovskej etiky. Tí sa tomu bránia. V materiáli o etike sudcov citujú stanovisko Konzultačnej rady európskych sudcov, že etické správanie sudcov by nemalo byť zákonnou, ale etickou kategóriou. Inak je to podľa nich zasahovanie výkonnej moci do tvorby týchto pravidiel.
Združeniu sudcov Slovenska, ktoré zastupuje tretinu z 1 400 sudcov, najviac prekáža návrh preveriť spoľahlivosť všetkých sudcov. „Bezpečnostné previerky sú neprípustné a v právnom štáte sú prejavom policajnej nadradenosti a nadradenosti vládnej moci nad moc súdnu,“ vyhlásila prezidentka združenia Dana Bystrianska, ktorá hovorí o obave zo zneužitia tohto nástroja.
Súdna samospráva upozorňuje, že napríklad v správnom súdnictve sudcovia prerokúvajú aj napadnuté rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu či Slovenskej informačnej služby, ktoré sa majú na previerkach sudcov podieľať. „Teraz si predstavte, že účastník konania bude robiť previerku sudcovi, ktorý koná v jeho veci. To je výmysel, ktorý nemá obdobu v právnom štáte,“ reagovala viceprezidentka Alena Poláčková.
Práve bezpečnostné previerky považujú aj mnohí právnici za ústavnoprávny problém, ktorý by mohol skončiť na Ústavnom súde. Vláda to za zásah výkonnej moci do súdnej nepovažuje, pretože o spoľahlivosti sudcov bude rozhodovať Súdna rada, ktorá je legitímny ústavný orgán samosprávy súdnictva. Žitňanská kritizuje tiež posilňovanie kompetencie prezidenta. „Podľa predloženého návrhu má predsedu Súdnej rady prezident vyberať, nielen menovať, ako je tomu doteraz,“ upozorňuje bývalá ministerka spravodlivosti.
Vláda už na budúci týždeň prerokuje zmeny viacerých zákonov, ktoré majú zaviesť bezpečnostné previerky sudcov, sprísniť podmienky vyplácania ich 13. a 14. platov, ich prácu doma či zvýšiť priamu zodpovednosť sudcu za škody spôsobené zo subjektívnych dôvodov. Ak súd v Štrasburgu alebo Ústavný súd konštatuje prieťahy v konaní, časť spôsobenej škody by mala byť potom zosobnená sudcovi. Doteraz za to platili daňoví poplatníci.
Minister spravodlivosti Tomáš Borec predloží návrhy viacerých noviel nielen justičných zákonov, ale napríklad aj novely zákona o Sociálnej poisťovni. Tá má umožniť preveriť Sociálnej poisťovni na požiadanie predsedu súdu zdravotný stav sudcu, ktorý je práceneschopný. Sudcom totiž štát plne uhrádza péenku.
V ústave by malo byť tiež zakomponované, že ak za predsedu Súdnej rady bude zvolený sudca, bude si musieť prerušiť výkon svojej sudcovskej funkcie.
Sudcovia nesúhlasia, že by rade po novom mohol šéfovať nesudca. Označili to za rozpor s medzinárodnými dokumentmi. Sudcom sa nepozdáva ani to, ako sa doteraz volili členovia Súdnej rady. Navrhujú, aby sa to zmenilo a predseda Najvyššieho súdu bol automaticky členom rady. Ak by však ústavné zmeny prešli, ako navrhuje Smer, predseda Najvyššieho súdu by už v rade nemusel sedieť ani ako jej člen.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom Pravdy.