„Konflikt je vyostrený najmä v Kyjeve, ale hýbať sa začínajú už aj ľudia v ďalších veľkých mestách. V piatok mi napríklad volala kamarátka z mesta, ktoré je od Kyjeva vzdialené 400 kilometrov. Ľudia tam začali v uliciach demonštrovať a vykrikovať rôzne heslá,“ hovorí 25-ročná Nataša, ktorá študuje v Bratislave. Jej rodiskom je však Ukrajina.
Rozširovanie napätia do ďalších častí Ukrajiny potvrdzuje aj 42-ročná Oksana. „Moja rodina býva asi 900 kilometrov od Kyjeva a výtržnosti si všimli aj tam. Skupinka demonštrantov vytiahla ľudí z auta, ktoré následne zapálila. Bojíme sa. Známi v Kyjeve už poriadne nevychádzajú z domu, tento týždeň ani nechodia do práce. Hromadne si vyberajú peniaze z účtov, rady sú na benzínových pumpách aj v potravinách. Meškajú výplaty a po uliciach chodia nebezpeční fanatici. Ľudí chytá totálna panika. Moja mama a sestry si neželajú nič iné, len aby Janukovyč odstúpil,“ vysvetľuje.
Podobných príbehov v týchto dňoch pribúda. Kamaráta ďalšej Ukrajinky žijúcej na Slovensku v piatok povolali do Kyjeva. „Či chcel, či nechcel, musel ísť. Len preto, že je policajt. Pritom je to mladý chlapec, ktorý poriadne nedržal zbraň v rukách,“ sťažuje sa 27-ročná Tamara. Ďalší kamarát sa jej už štyri dni nehlási, jeho mama sedí pri televízore a plače.
Ukrajinky žijúce u nás celý konflikt prežívajú a od rána do večera pozerajú ukrajinské stanice. „To, čo sa tam deje, je strašné. Ja mám normálne žalúdočnú nervozitu z toho, že tam zomierajú nevinní ľudia. Nepripúšťam si, že by sa to mohlo dotknúť aj mojej rodiny,“ uvažuje Nataša. Ak by sa situácia vyostrila, je pripravená pomôcť.
„Žije tým celá Ukrajina, minimálne cez televízory, noviny, internet. Kamarátka mi čítala rôzne básne, také srdcervúce, krásne a zároveň smutné, ktoré píšu Ukrajinci a zverejňujú ich na rôznych fórach. Aj pomocou nich sa s tým všetkým snažia vyrovnať alebo vyjadriť svoj názor,“ hovorí Nataša. Z jej rodiny sa zatiaľ nikto nechystá odísť za hranice, veria, že sa všetko vyrieši.
„Janukovyč je tu hlavnou témou. Už mal dávno odstúpiť, keď ho ľudia nechcú. A nie dať povolenie zabíjať ľudí, čo ho kedysi volili, lebo im nasľuboval hory-doly. On sám sa schováva za múrmi pod ochranou, za ktorú platí nenormálne peniaze. Len aby na to nedoplatil svojím životom, je si príliš istý sám sebou,“ rozhorčuje sa 30-ročný Ukrajinec Volodymyr.
Podľa neho už hranica násilia dávno prekročila vrchol a ďalej to už nemôže pokračovať. „Zomrelo veľa ľudí, a to je to najhoršie, čo sa mohlo stať. Ľudia sa len tak ľahko nevzdajú a neodídu z Majdanu, pokým Janukovyč nepodpíše dohodu o predčasných prezidentských voľbách. To je jediné riešenie. Mení sa to tu na vojnovú zónu, to už dávno nie je malá demonštrácia. Našťastie nikto z mojich príbuzných zatiaľ nebol zranený,“ dopĺňa Volodymyr.
Na sociálnych sieťach Ukrajinci, ako aj ich príbuzní na Slovensku volajú po mieri. Zároveň oplakávajú kyjevské námestie, ktoré je úplne zničené a rozbité. „Je ho veľká škoda,“ uzatvára Volodymyr. Svoj názor na dianie v Ukrajine prišli mnohí Ukrajinci, žijúci na Slovensku, vyjadriť aj v piatok pred ukrajinské veľvyslanectvo v Bratislave. Symbolicky zapálili sviečku za všetkých mŕtvych a jasne povedali, že násilie nie je tou správnou cestou. Aj keď v súčasnosti žijú a pracujú na Slovensku, Ukrajina im nie je ľahostajná a majú tam rodiny či priateľov.
V našej dedine sa polície nebojíme
Olga ešte minulý rok dostala pracovné víza na Slovensko. Jej rodina býva na dedine 400 kilometrov od hlavného mesta, kde boje priamo nezasahujú. Napriek tomu všetci s napätím sledujú a čakajú, čo sa bude diať. Každý deň telefonuje s mamou, aby vedela, či sú všetci v poriadku.
Momentálne žijete na Slovensku, ako vnímate situáciu, ktorá je u vás?
Akurát mi volala moja mama, je to strašné, ľudia sa bijú a strieľajú na seba. Už veľa Ukrajincov zomrelo. Čo z toho bude, nikto zatiaľ nevie.
Sú nepokoje aj v oblasti, odkiaľ pochádzate?
My bývame na dedine, asi 400 kilometrov od Kyjeva. Také hrozné to zatiaľ u nás nie je, situácia je pokojnejšia. Ale ak by sa to zmenilo, tak údajne samotní policajti povedali, že nepôjdu proti ľuďom. Najhoršie je to práve vo veľkých mestách, ako je Ľvov či Kyjev. Tam nefunguje nič, ani obchody, metro, žiadne úrady. Moja sestra navyše v piatok odcestovala domov.
Nebojí sa? Prečo sa vrátila späť?
Cestovala kvôli škole. Tu na Slovensku pracuje, ale na Ukrajine ešte študuje. Neviem, ako tam dopadne, pretože univerzita je pravdepodobne zatvorená. Telefonovala so spolužiakom a on tvrdil, že ešte v škole nebol na žiadnej prednáške, bojí sa vyjsť z domu.
Plánuje sa na Slovensko vrátiť?
Išla tam iba na dva týždne, dúfam, že sa vráti. Cestovala autobusom, nie pravidelnou linkou, ale takou, ktorá chodieva len občas. (ben)
Nie je jednoduché prísť na Slovensko
Štyridsaťročný Oleksandr Kondratiuk z Ukrajiny žije na Slovensku 2,5 roka. Prišiel sem za prácou. V dedine v Oravskom Veselom pracuje ako zubár. V Čerkasskej oblasti má svoju rodinu. Pre kolaps dopravy za ňou nemôže cestovať a ani jej členovia nemôžu prísť k nám Slovensko.
Čo hovoríte na situáciu vo vašej krajine?
Je to strašné, čo sa tam deje. Som z toho smutný. Uvidíme, ako sa situácia bude vyvíjať ďalej.
Máte tam rodinu? Ako to prežívajú?
Manželka so synom sú, našťastie, so mnou na Slovensku. Mám tam však celú svoju rodinu, rodičov, brata, bratrancov. Nemajú to jednoduché.
Ste s nimi v kontakte?
Sme denne v kontakte cez skype.
Sú všetci v poriadku, nie sú ranení?
Našťastie v Čerkasskej oblasti, z ktorej pochádzam, nie je situácia taká kritická ako v Kyjeve. Je tam relatívne pokojnejšie. Neviem povedať dokedy. Tak rodina je zatiaľ v poriadku.
Nechcete, aby prišli na Slovensko?
Dostať sa na Slovensko vôbec nie je jednoduché. Treba víza a vôbec nefunguje žiadna doprava, vlaky vôbec nechodia, nefunguje nič. A nie je možné, aby som tam išiel za nimi. (ben)