Na liste nie je uvedené záložné právo banky, čo znamená, že zaň mohol platiť aj v hotovosti. Či si na nehnuteľnosť našetril z platu v štátnej poisťovni alebo ho dostal, to nevysvetlil.
Na otázky denníka Pravda, ako byt získal, generálny riaditeľ poisťovne Forai neodpovedal. Podľa zverejnených cenníkov na internete štvorizbový byt mohol vyjsť zhruba na 700-tisíc eur.
Riaditeľ, ktorý je vo funkcii od apríla 2012, zarába mesačne 8 200 eur. V apríli v minulom roku mu bola vyplatená odmena vo výške 15 097 eur. „Plat súčasného generálneho riaditeľa je na základe manažérskej zmluvy 4 500 eur mesačne. Tento plat má od svojho nástupu dňa 20. 4. 2012, teda sa mu počas pôsobenia v tejto funkcii nijako neupravoval,“ vysvetľuje hovorkyňa zdravotnej poisťovne Dana Gašparíková. Za funkciu predsedu predstavenstva mu prináleží mesačná odmena 3 700 eur.
Podľa obchodného registra 44-ročný Forai pred nástupom do poisťovne nepodnikal. Pracoval v inštitúciách spadajúcich pod štát. Do Bratislavy prišiel z miesta riaditeľa košickej pobočky VšZP. Predtým bol šéfom krajskej pobočky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a tiež v Spoločnej zdravotnej poisťovni.
Bytový komplex River Park je v hlavnom meste považovaný za jeden z najluxusnejších. O tom, že v ňom Forai má byt, informoval týždenník Plus sedem dní.
List vlastníctva, na ktorom je Forai uvedený ako majiteľ, uvádza, že byt č. 925 sa nachádza na deviatom poschodí. Podľa webovej stránky riverpark.sk a čísla bytu ide o štvorizbový apartmán s rozlohou viac ako 200 štvorcových metrov, k tomu ešte prislúcha 100 štvorcových metrov terasy. Okrem obývačky a kuchyne sú v byte tri spálne, dve kúpeľne, jedna má rozlohu takmer 20 štvorcových metrov, čo je v bežných panelákoch rozloha napríklad obývačky.
V novembri v roku 2011 bol byt na deviatom poschodí ešte v ponuke. Vtedy sa predával za 732-tisíc aj s DPH. Ceny realít však medzičasom klesli, preto neskôr mohol byť lacnejší. Politológ Tomáš Koziak nevylučuje to, že zamestnanec pracujúci v štátnom podniku môže byť bohatý, pretože môže mať peniaze z rôznych zdrojov, napríklad z reštitúcií. „Ale vzhľadom na to, že pracuje v štátnej inštitúcii, môžu vystávať otázky, či nedošlo k zneužitiu funkcie, napríklad na úrovni korupcie. Práve zamestnanci štátu v tých najvyšších funkciách, a riaditeľ zdravotnej poisťovne je veľmi vysoká funkcia, by mali mať minimálny problém zverejniť pôvod svojho majetku. A ak prídu k takému majetku, tak majú povinnosť zdokladovať, odkiaľ ho získali,“ dodal politológ.
Podotkol, že pokiaľ to človek nie je ochotný urobiť, tak len živí podozrenia, že peniaze či majetok získal možno iným spôsobom než legálnou formou.
Peter Wilfling, právnik spolupracujúci s Via Iuris dodal, že verejný funkcionár má zákonnú povinnosť podať majetkové priznanie do 31. marca. Po tomto termíne by malo byť úplne verejné pre každého na požiadanie. „Ak však nechce zverejniť majetok pred 31. marcom, je skôr otázka kultúry. Nemusí to povedať, je to skôr o kultúre komunikácie,“ myslí si právnik.
Majetkové priznania vysokých štátnych úradníkov sú zverejnené na webových stránkach Národnej rady. Dotazníky sú vypísané stroho. Je tam napríklad uvedený len byt, záhrada či orná pôda. Pod pojmom byt sa však môže skrývať garsónka s cenou 40-tisíc eur, ale aj luxusný apartmán za 600-tisíc eur.