Dnes sú zamestnávatelia povinní uhradiť prehliadky iba v rizikových povolaniach, ako sú napríklad baníci, lesníci či oceliari. To je však v rozpore európskou smernicou, podľa ktorej by ich mali absolvovať všetci zamestnanci. Slovensko má dva mesiace na to, aby zmenilo legislatívu. Ministerstvo zdravotníctva už pripravilo novelu zákona o ochrane zdravia. Teraz ju posudzuje odbor aproximácie práva na Úrade vlády.
Podľa novely bude mať každá firma zmluvu s pracovnou zdravotnou službou. Ide o tím odborníkov, ktorí jej odporučia, aké vyšetrenia by mali zamestnanci u lekára absolvovať. Okrem toho bude služba kontrolovať, či pracovné podmienky neohrozujú zdravie ľudí, a navrhovať riešenia.
Väčšina zamestnancov pracuje v tzv. nerizikových povolaniach, kde zdravotná služba podľa súčasného zákona nie je nutná. Patria sem napríklad učitelia, úradníci či robotníci v niektorých podnikoch. „Európska komisia dostala viacero sťažností, že zamestnávatelia na Slovensku nie sú povinní zaviesť bezpečnostné opatrenia pre pracovníkov, ktorých pracovná náplň nezahŕňa výrazné zdravotné riziko. Je v rozpore so smernicou o bezpečnosti a ochrane zdravia pracovníkov pri práci. Slovensko má teraz dva mesiace na to, aby komisii oznámilo opatrenia na dosiahnutie súladu s predmetnou smernicou,“ vysvetľuje Ingrid Ludviková z tlačového oddelenia zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. V opačnom prípade môže komisia vec predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie.
Podpredseda sekcie pracovnej zdravotnej služby Asociácie súkromných lekárov Ronald Hlavatý upozorňuje, že práve nerizikoví pracujúci sa v praxi ukazujú ako najproblematickejší. „U zamestnancov zaradených do druhej rizikovej kategórie bolo priznaných až 66 percent chorôb z povolania. Tento trend nemôže pokračovať ďalej. Je nutné, aby sa zlepšil odborný medicínsky dohľad nad pracovným prostredím všetkých zamestnancov, tak ako to bolo v našej legislatíve do novembra 2011,“ dodal Hlavatý. Vtedy museli zdravotnú službu zabezpečiť všetci zamestnávatelia bez ohľadu na rizikovú skupinu. Vláda Ivety Radičovej túto povinnosť zrušila. Odôvodnila to vysokými nákladmi, ktoré mali zamestnávatelia.
Podľa Hlavatého pribúda ľudí, ktorí majú problémy s pohybovým aparátom, hlavne s bedrovou a krčnou chrbticou, ale aj so zrakom. Upozorňuje, že pre lekára pracovnej zdravotnej služby sú rizikoví aj tí zamestnanci, ktorí pracujú s počítačom dlhšie ako štyri hodiny denne. „Som presvedčený, že pravidelný dohľad nad pracovným prostredím pomáha zamestnávateľom predchádzať situáciám, ktoré v strednodobom a dlhodobom horizonte môžu negatívne ovplyvniť ekonomiku spoločností v podobe zvýšenej práceneschopnosti, zníženej výkonnosti zamestnancov či vyššieho rizika úrazov,“ dopĺňa Hlavatý.
Ministerstvo zdravotníctva uvádza, že už pripravilo novelu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Podieľal sa na nej aj Úrad verejného zdravotníctva. Konkrétne opatrenia rezort konkretizovať nechcel, pokiaľ súlad novely s európskou smernicou neposúdia právnici na Úrade vlády. Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení tvrdí, že firmy sú si vedomé toho, že smernicu treba implementovať aj do slovenskej legislatívy. Už počítajú s vyššími nákladmi. „Naše rokovania s ministerstvom zdravotníctva sa týkali toho, aby sa zákon implementoval len v nevyhnutnom rozsahu smernice a išlo hlavne o to, kto bude môcť vykonávať pracovnú zdravotnú službu,“ povedal Machunka.
Ministerstvo zdravotníctva navrhovalo, aby službu zabezpečoval lekár atestovaný v odbore pracovné lekárstvo. Zamestnávatelia zase, aby to mohol robiť aj vyškolený bezpečnostný technik. Tento rozpor teraz posudzuje Úrad vlády.
Ako často majú firmy zabezpečovať preventívne prehliadky, v smernici podľa Machunku nie je uvedené. „Preventívne prehliadky v minulosti vyplynuli z posudku, ktorý robili súkromné firmy poskytujúce pracovnú zdravotnú službu. Či to tak bude aj teraz, to neviem povedať,“ podotkol.
Podľa hovorkyne Úradu verejného zdravotníctva Lenky Skalickej nie je možné preventívne prehliadky vo vzťahu k práci nahrádzať preventívnymi prehliadkami, na ktoré má nárok každý poistenec raz za dva roky a hradí ich zdravotná poisťovňa. „Pravidelné prehliadky hradené z verejného poistenia sú zamerané na vyhľadávanie tzv. civilizačných ochorení napr. kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky, vredovej choroby žalúdka a iných. To znamená zmien zdravotného stavu bez ohľadu na vykonávanú prácu,“ uviedla Skalická.
Čo je pracovná zdravotná služba?
- Je to odborná poradenská služba pre zamestnávateľa v oblasti ochrany zdravia pri práci. Vykonáva zdravotný dohľad, jej hlavným cieľom je prevencia chorôb z povolania.
- Zisťuje zdravotné riziko z rôznych faktorov – chemické látky a zmesi, hluk, vibrácie, žiarenie, lasery, baktérie, vírusy, parazity, fyzická či psychická záťaž, záťaž sluchu či zraku,
- sleduje intenzitu, dĺžku a frekvenciu pôsobenia týchto faktorov,
- dohliada aj na dispozičné, priestorové riešenie pracoviska, vetranie, vykurovanie, osvetlenie, na šatne, umyvárne, sprchy, WC či priestory na sušenie pracovných odevov a obuvi,
- poskytuje odborné poradenstvo aj v oblasti stravovania zamestnancov,
- sleduje a hodnotí zdravotný stav a posudzuje zdravotnú spôsobilosť zamestnancov na prácu na základe výsledkov lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci,
- pomáha organizovať zamestnávateľovi prvú pomoc na pracovisku, zabezpečuje pravidelné školenie a odborný výcvik prvej pomoci,
- zabezpečuje aj vykonávanie očkovania, ak je v pracovnom prostredí prítomné biologické riziko a ak je dostupná očkovacia látka, napr. očkovanie proti vírusovej hepatitíde typu A, vírusovej hepatitíde typu B, kliešťovému zápalu mozgu, atď.
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR