Vytváranie kópií hodnotných predmetov na 3D tlačiarni môže byť jedným z výsledkov digitalizácie múzejných zbierok, do ktorej sa pustili technici a kurátori v Nitrianskom kraji.
Vedúci oddelenia kultúry Nitrianskeho samosprávneho kraja Anton Živčic myšlienku hmatateľných kópií načrtol na utorkovej tlačovej besede v Nitre, kde predstavili prvé trojrozmerné modely keltských mincí a apatiekarských nádob. Zatiaľ sa dajú prezerať len na obrazovke počítača, ale keď bude technológia 3D tlače dostupnejšia, budú sa môcť tie isté modely využiť aj pri výtlačkoch. Podľa riaditeľa Ponitrianskeho múzea Antona Števka by výstavy dostali zrazu úplne iný rozmer. „Budeme môcť vložiť vzácne predmety ľuďom do rúk. Takéto tlačiarne sú však stále veľmi drahé.“
Aj tak čakajú na návštevníkov, ale aj samotných historikov nové objavy. „Digitalizácia nám poskytuje úžasné rozlíšenie. Teraz vidíme napríklad údery kladivka na rôznych ozdobách, šperkoch. Vieme ľahšie identifikovať techniky, spôsoby tepania. Môžeme odhaliť neskoršie opravy, ale aj neodborné zásahy,“ prezradil Števko. Digitalizuje sa aj množstvo originálov, ktoré múzeá ukrývajú v depozitoch či trezoroch. V Nitre sú to napríklad kresadlové pištole z 18. storočia, ktoré sa za posledných 30 rokov ukázali verejnosti asi len päťkrát.
Do projektu sa zapojilo aj Tekovské múzeum v Leviciach, Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch, Tribečské múzeum v Topoľčanoch a Podunajské múzeum v Komárne. Dosiaľ stihli nafotiť a naskenovať asi 2 000 predmetov z plánovaného počtu 8 424. Ostatné chcú stihnúť spracovať do marca 2015. Asi 2¤600 predmetov zverejní na svojej internetovej stránke Nitriansky samosprávny kraj. „Tieto však budú zverejňované len do určitej úrovne detailov, aby sme zabránili falšovaniu. A tiež nemôžeme ukázať úplne všetko, aby sme neodradili ľudí od návštevy múzeí,“ podotkla Marianna Szabóová z Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja. Plné rozlíšenie budú mať k dispozícii vedci, kurátori či bádatelia.
Projekt s názvom Najvýznamnejšie archeologické a historické pamiatky v zbierkach múzeí Nitrianskeho samosprávneho kraja stojí vyše 990-tisíc eur. Z toho desať percent uhradí štát, päť percent župa a ostatné prostriedky pôjdu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Na projekte podľa koordinátora Borisa Hurbaniča zo spoločnosti Konica Minolta pracuje v súčasnosti asi 15 ľudí, využívajú 2D knižné skenery, veľkoplošné skenery a 3D skenery. „Veľmi dôležité je tie predmety správne nasvietiť, aby mali plasticitu. Aby ste mohli dobre preskúmať detaily,“ naznačil. Nasvietenie jedného predmetu môže trvať aj týždeň. Výsledkom je jeden súbor, ktorého veľkosť presahuje kapacitu CD nosiča. „Najnáročnejšie na spracovanie sú mince, majú veľa odrazov, tiež sklenené predmety, keramika, koža, kov,“ dodal Hurbanič.
Fakty o digitalizácii
- 450-tisíc zbierkových predmetov je celkovo v správe múzeí a galérií Nitrianskeho kraja
- 8 424 predmetov sa bude digitalizovať v 2D a 3D, kurátori vybrali tie najvzácnejšie, ale aj také, ktoré sa dajú najefektívnejšie digitalizovať
- 2 600 predmetov sa do marca 2015 zverejní na stránke digitalizacia.unsk.sk, nebudú však v plnom rozlíšení, aby sa nedali falšovať
- plné rozlíšenie budú môcť využívať vedci, vzácne predmety tak môžu skúmať na diaľku, nemusia sa prevážať
- vďaka digitalizácii sa zachová kultúrne dedičstvo, ak by došlo k jeho zničeniu alebo odcudzeniu
- špeciálne skenery pracujú s presnosťou 0,1 až 0,2 milimetra
- obrázok len jednej strany keltskej mince s priemerom 0,4 milimetra zaberie asi dve tretiny z bežného CD nosiča
Zdroj: NSK, Konica Minolta