Na podporu väčšej ťažby totiž navrhuje, aby sa prehodnotilo, ktoré územia sa oplatí chrániť a ktoré nie. Ochranári tvrdia, že prehodnocovanie je len zámienkou na to, aby sa mohlo začať rúbať aj na miestach, kde to doteraz nebolo možné.
Dnes platí, že ťažiť sa môže vo všetkých chránených územiach, s určitými obmedzeniami aj v národných parkoch. Jediné, kde motorové píly nemôžu, sú prírodné rezervácie s najvyšším, 5. stupňom ochrany. Na Slovensku je spolu 602 prírodných rezervácií, spravidla s rozlohou do tisíc hektárov. V Tatrách je napríklad známou rezerváciou Tichá a Kôprová dolina.
V dokumente, ktorý má riešiť lepšie využívanie dreva v nasledujúcich šiestich rokoch v chránených územiach, minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek navrhuje, aby sa zmenili ich hranice. Pravda k tejto téme oslovila ministerstvo, to do našej uzávierky neodpovedalo.
Podľa ochranára Viliama Bartuša z lesoochranárskeho združenia Vlk prekresľovanie hraníc je len zámienkou na ďalšie rúbanie. „Kvalitného dreva v našich lesoch ubúda a nové nestíha dorastať. A vždy tu zostáva možnosť ísť do rezervácií, ktoré boli doteraz bez zásahov,“ tvrdí. Ak by aj nedošlo rovno k zmenšeniu hraníc, podľa Bartuša sa to dá urobiť inak. „Môžu sa zachovať pôvodné hranice prírodných rezervácií, ale zníži sa v nich stupeň ochrany. Tým sa ťažba zlegalizuje,“ dodal ochranár.
Ťažba dreva na Slovensku každý rok podľa niektorých odborníkov prekračuje únosnú mieru priemerne o 20 percent. „Slovensko už dvadsať rokov rúbe nad rámec svojich možností. Už dnes sa míňa drevo, ktoré bolo určené pre ďalšiu generáciu. Skôr by sa žiadalo dať nohu z plynu dolu, ako tlačiť na pedál a ťažiť ešte viac,“ konštatuje bývalý šéf Štátnej ochrany prírody Marián Jasík.
Každým rokom je menej priestoru, kde sa môže ťažiť. „Prírodné rezervácie sú územia so striktnou ochranou. A toto mnohým vŕta v hlave a chceli by tam rúbať. Problém je tiež to, že od prehodnocovania čaká každý niečo iné. Ochranári chcú zrušiť hranice tam, kde už skutočne niet čo chrániť, pretože sa tam bežne rúbe. Spracovatelia dreva či politici zas chcú znížiť rozsah tam, kde dnes ťažiť nemôžu,“ vysvetľuje.
Meniť hranice chránených území plánuje ministerstvo životného prostredia dlhšie, ich novú mapu má pripraviť Štátna ochrana prírody. Jej vysokopostavený pracovník pod podmienkou nezverejnenia mena pre Pravdu povedal, čo si o návrhu myslí. „Ak by sme chceli zmenšiť rozlohu prírodných rezervácií, čoho sa boja ochranári, museli by sme úmyselne zatajiť druhy, ktoré sa tam vyskytujú. Neviem si to dobre predstaviť, ako by to bolo možné. Ale prehodnotenie ich rozsahu na podporu využitia dreva môže znamenať, že sa hranice chystajú zmenšiť,“ povedal. Nová mapa je zatiaľ len vo fáze prípravy a nevie, o koľko sa budú územia zmenšovať, zväčšovať či aké stupne ochrany budú pre ne platiť.
Riaditeľ Štátnej ochrany prírody Milan Boroš zmenšovanie hraníc pre výruby odmieta. „Nechceme zmenšovať prírodné rezervácie. Stane sa to jedine vtedy, ak zistíme, že tam zanikol nejaký biotop a už nie je čo chrániť. Prehodnotenie bude vyhádzať z odborného návrhu,“ povedal. Zatiaľ sa otázka hraníc otvára len pri malých územiach.
Ochranu stromov by mohla oslabiť aj výstavba lesných ciest a ťažníc. Tie sa dnes stavajú aj v národných parkoch, čo ministerstvo pôdohospodárstva zdôvodňuje protipožiarnou ochranou. Rezort najnovšie navrhuje, aby sa lesné cesty rozšírili s cieľom zlepšiť využitie dreva.
Ekológ Ján Topercer z Univerzity Komenského tvrdí, že výstavba lesnej cestnej siete zákonite predchádza ťažbe. „To, že sa odôvodňujú ako protipožiarne cesty, je len zámienka, aby územie sprístupnili pre ťažbu či poľovníkov. Ak sa budú ďalej sprístupňovať cesty k lesom, kam sa inak nemohlo dostať, je tu riziko zvýšenia ťažby,“ hovorí. Štát by sa mal podľa neho snažiť o to, aby lesy uchránili pred rozdrobovaním cestami a zvážnicami a nie podporovať ich výstavbu. Upozorňuje, že výstavba a ťažba sa začala aj v Malej a vo Veľkej Fatre, ktorá bola donedávna bez zásahov. Pilčíci a investori sa tam dostali vďaka výnimke.
Akčný plán Národného programu využitia potenciálu dreva rezort pôdohospodárstva predložil do medzirezortného pripomienkového konania. Lesoochranárske združenie Vlk k nemu zaslalo hromadnú pripomienku, ktorú podpísalo takmer 2-tisíc ľudí.