Podľa rektorov peniaze určené pre vysoké školy nevytvárajú možnosti na zlepšovanie kvality vzdelávania a vedecko-výskumnej činnosti. „Konštatujeme, že vzhľadom na súčasnú výšku dotácie nie je možné na verejných vysokých školách garantovať v plnej výške plnenie záväzkov dohody medzi vládou a odbormi, týkajúcej sa úpravy platov zamestnancov vysokých škôl,“ vyhlásil predseda Slovenskej rektorskej konferencie a rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Libor Vozár. Rektori upozorňujú, že nie je možné to, čo od nich žiadajú ministerstvá školstva a financií, teda racionalizovať a zároveň zvyšovať mzdy.
Vysoké školy sú od začiatku roka v rozpočtovom provizóriu a dostávajú mesačne menej peňazí ako vlani. Zároveň ale majú od januára povinnosť zvyšovať platy všetkým zamestnancom o 16 eur, zaväzuje ich k tomu nariadenie vlády. Okrem toho by mali pridať ešte tri percentá k platu pedagogickým zamestnancom, čo je súčasťou kolektívnej dohody vyrokovanej odborármi. Ministerstvo financií na zvyšovanie platov vyčlenilo 10,5 milióna eur. Podľa návrhu rozpisu dotácií by si mali školy tento rok rozdeliť dohromady 442,3 milióna eur. Minulý rok to bolo o niečo viac – 443,4 milióna. Štátny rozpočet najprv rátal so sumou až o 21 miliónov eur nižšou pre vysoké školy oproti vlaňajšku, napokon sa krátenie znížilo na sumu okolo jedného milióna.
Podľa rektora Slovenskej technickej univerzity Roberta Redhammera to však stále nestačí, ak majú zvyšovať platy. „Finančné krytie na zvyšovanie platov oproti predchádzajúcemu roku školy v dotácii jednoducho nedostali,“ hovorí. Podľa Vozára sa budú vysoké školy rozhodovať pri platoch na základe svojich finančných možností, lebo metodika rozpisu dotácií zasiahne jednotlivé školy rôzne. „Taká vysoká škola, ktorá stagnuje medziročne alebo ide s rozpočtom dole, od takej sa nedá očakávať, že bude zvyšovať platy pedagogickým zamestnancom o tri percentá, skôr pristúpi k racionalizačným opatreniam,“ hovorí šéf rektorskej konferencie s tým, že také školy budú musieť napríklad prepúšťať alebo nájsť peniaze inde. Vozár zároveň pripustil, že k zvyšovaniu platov nemusí reálne dôjsť, ak škola pridá zamestnancom 16 eur do taríf, ale zároveň im siahne na osobné príplatky.
Rektori mali dve zásadné výhrady k rozpisu dotácií z dielne rezortu školstva. „Sme proti tomu, aby ministerstvo zohľadňovalo pri výpočte finančných prostriedkov podiel vysokej školy na podnikateľskej činnosti,“ hovorí Vozár. Ako dodal, podnikateľská činnosť je len doplnková a nie je možné podporovať ju na úkor hlavných činností škôl, teda vzdelávania a vedy. „Ďalšia výhrada je, že požadujeme, aby agenda sociálnych štipendií bola presunutá z vysokých škôl na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá má na to vybudované štruktúry a databázy aj príslušnú legislatívnu časť,“ dodal šéf konferencie rektorov. Metodiku rozpisu dotácií dnes rektori neschvaľovali, len k nej priložili niekoľko pripomienok. Predseda Vozár ale hovorí, že ju rektori „v princípe akceptujú.“
Metodiku rozpisu dotácií vo štvrtok schválila Rada vysokých škôl, aj keď s približne dvadsiatkou pripomienok. Podobne ako rada, aj rektori požadujú, aby metodiku dostávali vysoké školy skôr a nie v marci, pričom tri mesiace musia školy fungovať v provizóriu. Pripomienky teraz poputujú na ministerstvo školstva, ktoré vydá definitívne znenie metodiky rozpisu dotácií pre školy. Minister školstva Dušan Čaplovič k nej v utorok uviedol, že ak ministerstvo našlo peniaze na zaplátanie diery oproti vlaňajšku, teraz je rad na vysokých školách. „Očakávame od vysokých škôl, kde sa znížil počet študentov o 20-tisíc, aby urobili isté racionalizačné opatrenia v jednotlivých agendách, aby zrušili mnohé detašované pracoviská, a tým iste nájdu aj tie prostriedky, ktoré im chýbajú do réžie,“ povedal.