Ministerstvo školstva v súčasnosti pripravuje návrh zmluvy s vesmírnou agentúrou. „V priebehu roka 2014 bude zmluva predložená na rokovanie vlády. Ide o typ prezidentskej zmluvy, ktorá by mala byť podpísaná tento rok,“ povedal hovorca rezortu školstva Michal Kaliňák. Prezidentská zmluva znamená, že bude nadradená iným zákonom a podpisovať ju bude hlava štátu.
Vďaka členstvu v agentúre sa budú môcť naši vedci a podniky zapájať do jej výskumných a vývojových programov. „Je to taká škôlka, v ktorej by sa mali krajiny naučiť získavať zákazky v tomto špecifickom prostredí,“ vysvetlil Jakub Kapuš zo Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity.
Po podpise zmluvy bude musieť štát uhradiť jednorazový poplatok milión eur. Zároveň začne plynúť päťročný prípravný program, počas ktorého každý rok odvedie do agentúry asi 1,3 milióna eur. Kapuš tvrdí, že aj keď ide o veľkú investíciu, má význam. „Nie je to tak, že by sme tieto peniaze vyhodili von oknom alebo do vesmíru. Agentúra garantuje, že ich vráti do krajiny, a to v podobe zákaziek pre slovenské firmy, práce pre slovenských vedcov či stáží pre študentov a podobne,“ dodal.
Na čom budú pracovať naše firmy, nie je ešte jasné. Spresniť by to mala stratégia, ktorú pripravuje ministerstvo školstva. Rezort už urobil prieskum medzi firmami, ktoré by sa mohli zapojiť do vesmírnych projektov. „Na prieskume sa zúčastnilo vyše 80 slovenských výskumno-vývojových organizácií, z nich viac ako 60 sa zúčastní na druhom hodnotiacom kole formou pohovoru s expertnou skupinou ESA v prvom polroku 2014,“ priblížil Kaliňák.
Skúsenosti so spoluprácou v ESA u nás už majú niektorí súkromníci aj vedci. V košickom Ústave experimentálnej fyziky SAV robili časti vedeckej aparatúry pre spoločnú misiu ESA a Japonskej vesmírnej agentúry na planétu Merkúr. Misia by mala odštartovať v roku 2015 z kozmodrómu Kourou a let k Merkúru potrvá viac ako šesť rokov.
Cez subdodávky sa do tohto projektu zapojili aj súkromné firmy. Bratislavská Q-Products zabezpečila analýzy a výrobu špeciálnych komponentov, ako sú rôzne snímače potrebné na let k tejto planéte. „Spolupráca sa začala v roku 2008 a projekt odvtedy trvá,“ hovorí František György zo spoločnosti, ktorá sa inak zaoberá výrobou počítačov na mieru. Prácu pre agentúru považuje nielen za príležitosť zarobiť, ale aj za možnosť, ako si spraviť dobré meno na trhu a vypracovať sa vyššie. „Keď Slovensko podpíše zmluvu, tak budeme firma, ktorá má výsledky, spolupracovala už s agentúrou, a teda aj naša šanca na úspech by mala byť vyššia,“ hovorí György.
Vedci a výskumníci veria, že Slovensku sa po skončení päťročného prípravného obdobia podarí stať sa riadnym členom agentúry. Nemusí sa tak stať automaticky. Agentúra najprv hodnotí, či na to daná krajina má a či správne využila prvých päť rokov. Kapuš pripomenul, že nedávno odmietla Maďarsko, ktoré preto vstúpilo do druhého päťročného obdobia. Získalo tak čas na to, aby sa firmy naučili získavať zákazky z vesmírneho priemyslu. Ak by sa vstup Slovenska podaril, ročný príspevok by vzrástol na štyri až päť miliónov eur. „V tomto období však už návratnosť peňazí nie je garantovaná a je to viac-menej o šikovnosti krajiny a jej firiem,“ upozornil Kapuš.
Riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Robert Kičina vystríha pred unáhleným vstupom do agentúry. „Ide o oblasť, s ktorou nemáme skúsenosti, a teda ani nevieme, aké môžeme mať očakávania. Mali by sme si preto stanoviť ciele a ukazovatele, podľa ktorých by sa dalo vyhodnotiť, či má zmysel v takýchto investíciách pokračovať, alebo nie,“ mieni.
S prvými krokmi k vstupu Slovenska do agentúry začal ešte bývalý minister školstva Ján Mikolaj (SNS) v roku 2010. Vedci sa mohli školiť v programoch ESA a vymieňať si informácie so zahraničnými kolegami. Ministerstvo školstva minulý rok organizovalo konferenciu o využívaní satelitných služieb pre rast malých a stredných podnikov.