Tvrdí to Peter Marianek z hnutia Human, ktoré už viac než dva roky bojuje proti buste vojnového zločinca Ferdinanda Ďurčanského na tamojšom námestí. Vec majú najnovšie riešiť dva parlamentné výbory. Poveril ich tým predseda parlamentu Pavol Paška. Poslanci o tom nevedia.
Miestni poslanci v Rajci sa pred viac ako dvoma rokmi rozhodli vzdať poctu rodákovi Ferdinandovi Ďurčanskému umiestnením jeho pamätníka na Námestie SNP. Ďurčanský bol ministrom vojnového štátu a súd ho v roku 1947 vyhlásil za vojnového zločinca.
Hnutie Human a slovenskí odbojári nato spustili kampaň za odstránenie pamätníka. Ten stále stojí na svojom mieste. Jeho odstránenie nemôže nariadiť mestu ani prokuratúra. Podľa nej samospráva neporušila zákon, pretože nemala aký. Zákon, ktorý by riešil podmienky umiestňovania sôch či pamätníkov u nás totiž neexistuje. Do rozhodnutia samosprávy môže totiž štát zasahovať len v prípade, ak ide o trestný čin.
Podľa Petra Marianeka z hnutia Human busta bez nového zákona z námestia nikdy nezmizne. Koncom minulého roka preto adresoval list predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi. „Očakávame od toho konečne zmenu, pretože doteraz sa neudialo vôbec nič. Ak sa ani teraz nič nestane, tak je to dôkaz, že táto krajina o zmenu klímy nestojí,“ hovorí. Podľa Marianeka je vystavenie busty stúpenca fašizmu na Námestí SNP hneď vedľa pamätnej tabule obetí druhej svetovej vojny výsmechom demokracie.
Paška list postúpil na prerokovanie ústavnoprávnemu a ľudskoprávnemu výboru. „Rovnako ako ústavnoprávny výbor, tak aj predseda výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny prerokoval s poslancami predmetný podnet a využije ho na rokovaní výboru,“ povedal Paškov hovorca Pavel Chovanec.
List mal byť podľa Chovanca doručený členom ústavnoprávneho výboru 10. februára. Tí o ňom nevedia. „S listami sa môžu členovia oboznámiť cez poštu alebo priamo na výbore. Ale neviem si spomenúť, či sme dostali tento list,“ hovorí predseda výboru Róbert Madej (Smer). Chýbajúci zákon, ktorý má riešiť, aké busty môže obec umiestňovať na verejné priestranstvá, by podľa neho mal skôr riešiť gestorský rezort kultúry než poslanec cez vlastný návrh zákona. Členka výboru Lucia Žitňanská (SDKÚ) o liste tiež nevie. „Už keď sa busta inštalovala vzhľadom na absenciu legislatívy tam bol problém. Pravdepodobne bez zmeny právnej úpravy s tým nepohneme. Môj postoj k slovenskému štátu je jasný a som pripravená podporiť takúto aktivitu, ak príde,“ povedala. Potvrdila, že po lepšom preskúmaní problému by návrh zákona predložila sama.
Ani na ľudskoprávnom výbore o novom zákone ešte nerokovali. „Žiadny list som neobdržal a neviem o tom, že by sa touto problematikou náš výbor zaoberal. Ak však budú pádne dôkazy o tom, že dotyčná osoba nejako kolaborovala s nacistickým režimom, budem prvý dvíhať ruku za to, aby tento pamätník odstránili,“ tvrdí Vladimír Jánoš (Smer).
Odborné posudky k osobe Ferdinanda Ďurčanského vypracovali historici a pracovníci Slovenskej akadémie vied ešte v roku 2011. „V nich konštatovali, že ho možno pokladať za jedného z iniciátorov protižidovskej politiky. Okrem toho ho súd v roku 1947 uznal vinným z vojnových zločinov a rozsudok nebol dodnes zrušený,“ argumentuje Marianek.
Nový zákon, ktorým by sa určili podmienky, aké busty či sochy môže samospráva umiestňovať na verejnosti, by podľa historika Dušana Kováča mohol pomôcť. Jeho úspešnosť však podľa neho bude závisieť od jeho formulácie. „Možnosť by bola, ak by zákon zakazoval obciam vystavovať pamätníky ľuďom, ktorí sa previnili voči ľudskosti, ľudským právam či popierali demokraciu. A Ferdinand Ďurčanský takou osobu určite bol,“ hovorí. Príprava takéhoto zákona by podľa neho mohla byť komplikovaná, ale v budúcnosti by sa vďaka nemu dalo predísť situácii v Rajci.
To, že Rajec sa stáva miestom pre stretávanie priaznivcov vojnového štátu, potvrdzuje aj druhý ročník Memoriálu Jozefa Tisa. Nočný pochod k jeho rodnému domu vo Veľkej Bytči sa má konať v priebehu apríla a rovnako ako minulý rok sa začne pri Ďurčanského buste v Rajci.