Hnutie Human upozorňuje, že vystavenie busty je propagáciou fašizmu. Polícia a okresná prokuratúra si to však nemyslia. Podnet hnutia na žilinskú prokuratúru, podľa ktorého mohol byť spáchaný trestný čin propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd, polícia pod dozorom prokuratúry v auguste 2011 zastavila. Odôvodnila to tým, že skutok sa nestal.
Podľa Petra Wilflinga z Via Iuris uznesenie polície musí obsahovať argumenty, prečo postavenie busty nemožno považovať za spáchanie trestného činu. To v policajnom zdôvodnení podľa neho chýba. Wilfling dodáva, že hnutie sa môže obrátiť na krajskú prokuratúru, aby rozhodnutie polície preverila.
Žilinská prokuratúra tiež tvrdí, že nemôže ani mestu nariadiť, aby sochu odstránilo. Chýba totiž zákon, o ktorý by sa mohla oprieť. Prokuratúra preto oslovila rezorty vnútra a dopravy, aby zákony, ktoré budú upravovať umiestňovanie pamätníkov, doplnili.
Ministerstvo vnútra sa k tomu nechystá. Podľa hovorkyne Michaely Paulenovej by museli prizvať odborníkov z oblasti histórie, ministerstva kultúry a orgány zastupujúce územnú samosprávu, pretože problematika má širší spoločenský dosah. Samosprávy sú podľa hovorkyne ZMOS-u Marty Bujňákovej zase proti tomu, aby štát zasahoval do ich rozhodnutí a okliešťoval ich právomoci. Jediný, kto chystá zmenu, je ministerstvo dopravy. V novom stavebnom zákone sa majú po novom určovať pomníky, pamätníky a podstavce umeleckých diel. Tie sa budú podľa rozmerov deliť na drobné a jednoduché stavby a budú ich schvaľovať stavebné úrady.
Nový stavebný zákon problém umiestnenia sôch samosprávou podľa Petra Marianeka nevyrieši. „V budúcnosti sa môže podobný scenár zopakovať v inej obci. To bude polícia zasa konštatovať, že nejde o propagáciu fašizmu, len preto, že sa tak rozhodla a štát sa bude len prizerať legitimizovaniu extrémizmu?“ pýta sa.
Prípadom sa majú zaoberať aj ústavnoprávny a ľudskoprávny parlamentný výbor. Ak ani tam nepríde k zmene, Marianek je pripravený podať podnet na Krajskú prokuratúru v Žiline či v krajnom prípade žalovať štát na súde.
Historička práva Katarína Zavacká tvrdí, že umiestnenie Ďurčanského pamätníka v Rajci je jasnou propagáciou fašizmu. „Ďurčanský sa preukázateľne podieľal na likvidácii demokratického právneho poriadku a tvrdo ho menil proti Židom, ale aj proti opozícii. Bol skutočne vojnový zločinec,“ ukončila.
Bratislava rázne odmietne nacistov
Povedať jasné „Nie fašizmu!“ chcú organizátori sobotňajšieho pochodu v Bratislave. Pri príležitosti 75. výročia vzniku Slovenského štátu odsúdia akékoľvek prejavy fašizmu, ktoré sa v čoraz väčšej miere rozmáhajú aj na Slovensku.
„Každý rok prichádzajú k hrobu Jozefa Tisa osoby a hnutia, ktoré propagujú rôzne formy nenávisti. Velebia režim, ktorý mal na svedomí desaťtisíce životov. Chceme im ukázať, že v Bratislave ani v nijakom inom meste nie sú vítaní,“ vysvetľuje hlavný organizátor podujatia Bratislava bez náckov Róbert Mihaly.
Podľa zákona o zhromažďovacom práve nemôžu byť dve zhromaždenia v rovnakom čase na rovnakom mieste. „Nám sa podarilo pol roka dopredu nahlásiť zhromaždenie v Bratislave, a tak 14. a 15. marca nemôžu prívrženci Tisa pochodovať k jeho hrobu a šíriť myšlienky nenávisti a intolerancie. Náckovia hlavným mestom neprejdú,“ povedal Mihaly.
Podľa neho je dôležité, aby spoločnosť odsúdila ľudí, ktorí inklinujú k Slovenskému štátu. (jt)