Zmeny zavádza rezort obrany v novele zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. V nej navrhuje osobitný druh výberových konaní, cez ktoré by sa mohli civilisti priamo uchádzať o to, aby sa stali vojenskými špiónmi. Novela by mala platiť od budúceho roka.
„Podľa predloženého návrhu zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov môže byť občan prijatý do štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva, ak spĺňa podmienky prijatia do štátnej služby a úspešne absolvuje prijímacie konanie,“ pripustila hovorkyňa rezortu obrany Martina Balleková.
Po novom by malo uchádzačovi stačiť, aby splnil podmienky stanovené na konkrétnu funkciu, ako je napríklad potrebné vzdelanie či prax, a prešiel cez výberovú komisiu. Okrem toho sa bude musieť podrobiť zdravotnému a psychologickému vyšetreniu a prejsť detektorom lži. Podobný systém funguje aj v Slovenskej informačnej službe, ktorá pravidelne zverejňuje výberové konania na funkcie, ktoré potrebuje obsadiť.
Prezident Klubu dôstojníkov Vojenského spravodajstva SR Viliam Drienovský namieta, že v prípade vojenských tajných služieb nejde o šťastné riešenie. Vojenské spravodajstvo má totiž na rozdiel od SIS užšie zameranie. "Budú tam môcť byť ľudia, ktorí o práci a fungovaní armády nemajú šajnu.
Vojenské spravodajstvo by mali vykonávať ľudia, ktorí prešli vojenskou službou a poznajú celý systém aj prostredie," myslí si. Tvrdí, že rozdiely oproti iným spravodajcom bolo v minulosti badať aj na tých, čo prišli z iného druhu bezpečnostných zložiek, ako sú SIS alebo aj polícia či Colná správa. Prechod z týchto zložiek do vojenského spravodajstva totiž funguje už dlhšie.
Zdržanlivejší je bezpečnostný analytik Milan Žitný, podľa ktorého to základnú líniu výcviku nových agentov výrazne neovplyvní. „Stále totiž platí, že spravodajca je vycvičený, naplno zdatný a použiteľný po siedmich až desiatich rokoch. Po celý ten čas musí prechádzať výcvikom či rôznymi školeniami, čiže do daného prostredia sa dostáva tak či tak len postupne,“ mieni.
Spôsob výberu nebude jedinou zmenou, ktorá sa dotkne spravodajcov. Budú musieť absolvovať psychofyziologické testy aj detektor lži pravidelne. Ak sa niektorý agent týmto testom odmietne podrobiť, môže to byť dôvod na jeho prepustenie.
Psychotesty či test pravdovravnosti síce boli dosiaľ bežnou praxou, išlo však o internú normu, ktorá nemala takú silnú váhu ako zákon. Žitný pritom upozorňuje, že spoliehať sa v plnej miere na detektor lži nie je dobré. „Dá sa ovplyvniť. Napokon, aj preto nemôže byť dôkazom v trestnoprávnom dokazovaní,“ upozornil Žitný.
Popri scivilňovaní spravodajstva má tajná služba podľa návrhu získať aj voľný prístup k novozriadenej databáze osobných údajov ľudí, ktorí pôsobili v štátnej službe, čím by sa mali uľahčiť výberové konania na nové pozície v rezorte obrany.
Zmeny vo vojenských tajných službách sú predzvesťou väčších úprav, ktoré by mal priniesť nový zákon o tajných službách. Ministerstvo vnútra by ho malo predložiť na pripomienkovanie už v najbližších týždňoch.
Čo robí Vojenské spravodajstvo?
Popri Slovenskej informačnej službe ide o druhú tajnú službu na Slovensku. Vojenské spravodajstvo tvoria dve zložky – rozviedka a kontrarozviedka, ktoré do roku 2013 fungovali samostatne. Rozviedka sa zameriava na získavanie či vyhodnocovanie informácií o aktivitách cudzích spravodajských služieb či o terorizme, ktoré vznikajú v zahraničí a smerujú proti suverenite a obranyschopnosti Slovenska alebo by mohli ohroziť bezpečnosť v krajine. Kontrarozviedka sa sústreďuje na aktivity vnútri republiky. Na plnenie svojich úloh môže služba používať rôzne metódy, vrátane odpočúvania, ktoré však schvaľuje súd. Celá tajná zložka funguje popri ministerstve obrany a za jej činnosť zodpovedá minister obrany, ktorý vymenúva a odvoláva riaditeľa služby. Činnosť služby formálne kontroluje aj parlamentný výbor. (pk)