Po platforme zostanú len vtipy

Ľudová platforma je mŕtva, otázne je, či vôbec niekedy žila. Voľné zoskupenie stredopravých strán SDKÚ, KDH a Most-Híd, ktoré ich lídri vytvorili po posledných parlamentných voľbách s úmyslom ponúknuť alternatívu voči víťaznej ľavici, pohorelo so svojím kandidátom Pavlom Hrušovským v prezidentských voľbách. V skutočnosti však ani nemal ich reálnu podporu.

18.03.2014 17:45
Podpis Memoranda za ucasti predsedov stran... Foto: ,
Lídri strán Ľudovej platformy Ján Figeľ (KDH, v strede), Béla Bugár (Most-Híd, vpravo) a Pavol Frešo (SDKÚ) pri podpise Memoranda v dcecembri 2012.
debata (27)

„Pôvodný zámer takejto spolupráce nebol zlý. No namiesto toho, aby zúčastnené strany predkladali vlastné politické návrhy, zasekli sa na takzvanej antificovskej ideológii, kde prameňom všetkého zla je Smer a jeho predseda,“ hodnotí príčiny neúspechu projektu politológ Michal Horský.

Platforma sa podľa Horského ani nikdy jasne nevymedzila voči SaS, teda strane, ktorá povalila ich vlastnú vládu na čele s premiérkou Ivetou Radičovou, ba ani voči „politicky pestrofarebným poslancom“, ktorých do parlamentu priviedol Igor Matovič. Zároveň voličov nepresvedčila, že partneri v zoskupení sú schopní postupovať jednotne.

„Zvláštny spôsob spolupráce pred voľbami do VÚC v Nitre či Banskej Bystrici, či výber mena prezidentského kandidáta svedčia o nejednotnosti Ľudovej platformy od jej samého začiatku. Tento projekt v podstate nikdy nefungoval,“ tvrdí politológ.

Podľa politológa Tomáša Koziaka bola Ľudová platforma už od počiatku mŕtvym projektom, ktorý permanentne fungoval len akoby „v kŕči“. „O tomto zoskupení budú kolovať vtipy. Jeho traja lídri jednoducho sadli šéfovi Smeru na lep. Len potvrdili jeho výroky o účelovom zlepenci, keď preukázali neschopnosť spolupracovať,“ hovorí Koziak.

Fakt, že Ľudová platforma je už minulosťou, potvrdili po Hrušovského krachu v sobotňajších voľbách aj lídri dvoch partnerských strán. Šéf Mostu-Híd Béla Bugár naznačil, že ak doteraz uprednostňoval jej záujem pred záujmom vlastnej strany, „oddnes to bude trochu inak“. „Najprv občan, potom strana a až potom prípadná spolupráca s inými stranami,“ uviedol.

Šéf SDKÚ Pavol Frešo zase pokračovanie zväzku podmienil vyčistením vzťahov práve s KDH. „Je na rade, aby si ujasnilo, či chce spolupracovať so Smerom alebo so stredopravou scénou,“ uviedol s odkazom na „politický obchod“, pre ktorý sa KDH zhruba pred dvoma týždňami spojilo s vládnym Smerom, aby do ústavy pretlačilo svoju agendu o ochrane manželstva.

Tak Frešo, ako aj Bugár však zároveň priznali, že Hrušovského už pred uzavretím tohto údajného obchodu vyzvali, aby z kampane vzhľadom na veľmi nízke predvolebné preferencie odstúpil. Frešo dokonca niekoľko dní pred voľbami na tlačovke uviedol, že voliči SDKÚ si budú vyberať medzi štyrmi prezidentskými kandidátmi. Bugárov poslanec Andrej Hrnčiar zase prišiel priamo do volebnej centrály podporiť Procházku.

S podporou Hrušovského boli pritom v Ľudovej platforme problémy už od počiatku. Zhruba pred rokom ju najprv oznámilo len KDH a Most-Híd, v neprítomnosti samotného kandidáta. SDKÚ chcela najprv pre kandidatúru získať expremiérku Ivetu Radičovú a k Hrušovskému sa prihlásila až po niekoľkých mesiacoch. V kuloároch sa dokonca šepká, že pravdepodobne tiež len na základe politického obchodu, keď KDH Frešovi výmenou sľúbilo podporu v koncoročných župných voľbách. „Aj by som tomu veril. Podobné politické šachy sa zrejme robili aj vo voľbách do VÚC v Prešovskom kraji, keď SDKÚ napokon na post župana až dvakrát podporila nezvoliteľného Jána Hudackého z KDH, ktorý v boji s Petrom Chudíkom zo Smeru absolútne nemohol obstáť,“ poznamenal Koziak.

Ako však pripomenul Horský, hlavným iniciátorom vzniku Ľudovej platformy bolo kedysi práve KDH a jeho predseda Ján Figeľ. „Preto je paradoxné, ak mu práve Frešo a tak trochu aj Bugár nasadzujú psiu hlavu za jej nevydarený koniec,“ zdôrazňuje.

© Autorské práva vyhradené

27 debata chyba
Viac na túto tému: #SDKÚ #KDH #Most-Híd #Ľudová platforma