Vedci sa chcú v cudzine vzdelávať, nie tam zostať

Peter Bažík, doktorand na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity, svojou výskumnou prácou žije. O tom, aké výhody by mohlo mať využívanie digitálnych technológií pri projektovaní stavieb, však nechce len teoretizovať. "V zahraničí sú v tom ďalej ako na Slovensku, preto by som chcel vyskúšať, ako to funguje v cudzine," hovorí.

24.03.2014 12:00
študent, študenti, euraxess, Mlynská dolina Foto: ,
Študenti si nedávno mohli vyskúšať portál Euraxess aj pri internátoch v Mlynskej doline v Bratislave a poslať pre potenciálnych zamestnávateľov svoje životopisy.
debata

Aj to jeden z dôvodov, prečo chce načas pracovať v zahraničí, napríklad v USA alebo vo Veľkej Británii. Nie ako umývač riadu, ale ako inžinier. Buď niekde na univerzite alebo ešte radšej priamo vo firme, ktorá digitálne technológie pri projektovaní stavieb využíva. „Vo Veľkej Británii je napríklad zo zákona povinnosť používať na verejných projektoch troj- a viacdimenzionálne projektovanie,“ vysvetľuje.

Jednou z možností, ako si nájsť študijný pobyt alebo prácu v zahraničí, je pre mladých výskumníkov program Euraxess. Špeciálny portál vytvorený Európskou komisiou www.euraxess.org zverejňuje aktuálne ponuky rôznych podnikov, ale aj akademických a výskumných pracovísk, ktoré hľadajú ľudí do svojich rozvojových projektov. „Sú tam ponuky na nájdenie si zamestnania v podnikoch alebo na výskumných pracoviskách, kde hľadajú mladých šikovných ľudí. Len vlani tam bolo publikovaných približne 40-tisíc voľných pracovných miest pre výskumníkov,“ hovorí Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Na portáli Euraxess je zaregistrovaných viac ako 7 700 výskumných organizácií, firiem, univerzít i malých a stredných podnikov. Podľa štatistík aktuálne ponúkajú vyše 5-tisíc miest. Najviac online ponúk je z Francúzska, nasleduje Poľsko a Nemecko. Celkovo je však do programu zapojených 40 európskych krajín. Hoci pracovné ponuky sú z rôznych oblastí výskumu, vrátane spoločenských vied, výskumné pracoviská v Európe najčastejšie hľadajú ľudí s prírodovedným a technickým zameraním, ponuky sú však v oblasti medicíny a farmakológie či environmentalis­tiky.

Mladí doktorandi, vysokoškolskí učitelia i absolventi vysokých škôl si nové pôsobisko môžu hľadať aj tak, že na portál pošlú svoj životopis. „Ak sa na stránke zaregistrujú, pošlú svoj profesionálny životopis, môžu si ich nájsť potenciálni zamestnávatelia,“ hovorí Chrenek. Program ponúka aj ďalšie služby ako bezplatné rady pri vycestovaní za prácou do inej krajiny, pomoc pri vybavovaní rôznych formalít, ako je zdravotné poistenie či registrácia v danej krajine, radí pri uznávaní akademických titulov a podobne.

„Je veľmi dobre, keď mladí výskumníci získajú nové skúsenosti a potom sa vrátia na Slovensko. Prinášajú niečo nové do slovenských výskumných ústavov,“ hovorí Chrenek. Otázne je, či sa tí šikovní naozaj vrátia. Podľa Chreneka viacerí mladí sa po pôsobení v zahraničí vracajú na Slovensko, niektorí zostávajú v zahraničných vedeckých inštitúciách, ale minimálne spolupracujú so slovenskými. Slovensko môže z eurofondov využívať aj podporu návratu študentov na Slovensko. Takýto grant by podľa jeho informácií mala dostať napríklad Slovenská akadémia vied.

Doktorand zo stavebnej fakulty, ktorý si do Euraxess poslal svoj životopis, hovorí, že jeho prvoradým zámerom je zistiť, ako nové technológie fungujú v zahraničí, a nie sa vysťahovať. „Chcel by som zostať na Slovensku, ale závisí aj od podmienok, aké budú v zahraničí. Možno by bolo zaujímavé nejaký čas pracovať v zahraničí, potom na Slovensku, potom si opäť načas vyskúšať niečo v zahraničí,“ vraví Peter Bažík.

Podobne to vidí aj Michal Ondruška, doktorand na Materiálovotechno­logickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Trnave. „Treba získavať nové skúsenosti, znalosti jazykov, iných krajín. Ako mladý potenciálny vedec si myslím, že by bolo dobre, aby som mal prehľad,“ hovorí Ondruška. Na fakulte sa zameriava na výskum v oblasti plastov a spolupracuje aj s istou firmou na Považí. Aj preto by si chcel vyskúšať študijný pobyt skôr na nejakej univerzite ako vo firme. „Buď v Nemecku, ale zaujali ma aj univerzity v Estónsku a Nórsku, sú tam technické univerzity na veľmi dobrej úrovni,“ hovorí. Do zahraničia by šiel teraz tak na tri mesiace až pol roka.

O tom, že by v cudzine zostal dlhšie, zatiaľ neuvažuje. „Situácia na Slovensku nie je jednoduchá, ale jednoduché to nie je nikde. Ľudia, ktorí sa vracajú zo zahraničia, hovoria, že je tam vyšší štandard, ale aj vyššie náklady a keď to porovnáte, je to podobné. Myslím, že sa v prvom rade treba viac snažiť. Treba byť šikovný, snažiť sa a chcieť viac, ako ponúka samotná škola,“ uzatvára Ondruška.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #zahraničie #vedci #mladí #výskum