Hlaholika, dnes už nepoužívané prvé písmo Slovanov, tvorí základ kultúry a vzdelanosti Veľkej Moravy. Pred 1 150 rokmi ho zostavil Konštantín zo Solúna ako podklad pre najstarší spisovný slovanský jazyk, staroslovienčinu. Tá sa nezapísala len do našich dejín, pretože v roku 868 bola povolená ako štvrtý liturgický jazyk rímskokatolíckej cirkvi. Konštantín so svojím bratom Metodom hlaholiku na veľkomoravskom území ďalej rozvíjali, čím položili základy slovenskej písomnej vzdelanosti. Neskôr sa z nej vyvinuli cyrilika a azbuka.
Možnosť prihlásiť sa bezplatne na kurzy hlaholiky ponúka Dom Matice slovenskej v Bratislave od polovice februára. Vyučovať sa začne od apríla do konca mája, dvojhodinové kurzy sa budú konať dvakrát do mesiaca. Podľa Matice slovenskej sú určené pre všetkých, ktorých oslovuje cyrilometodský odkaz a chcú ho ďalej rozvíjať. Študenti sa budú oboznamovať nielen so starobylými písomnými hlaholskými pamiatkami a naučia sa používať aj hlaholiku upravenú na písanie textov v dnešnom slovenskom jazyku. V rámci akadémie majú možnosť ísť aj na exkurziu do Martina, Devína či Nitry.
Historik Ján Steinhübel zo Slovenskej akadémie vied hovorí, že kníh písaných hlaholikou sa zachovalo málo. „Na vtedajšiu dobu boli písomnosti v hlaholike dosť početné. No ich prevažná väčšina sa zachovala len v neskorších prepisoch najmä v cyrilike. Možno sa dajú prečítať Kyjevské listy alebo nejaké chorvátske texty, ale to je všetko aj v slovenských a českých prekladoch,“ vysvetľuje. Učiť písmo sa dá z tabuľky a podľa historka to nie je ani príliš náročné. Na Slovensku ho však podľa neho na odbornej úrovni ovláda len pár ľudí, ktorí sa zaoberajú slavistikou.
Podľa Steinhübela Matica touto aktivitou skúša, čím ľudí zaujať. „Asi je to zasa extravagantný nápad. Je to však na úrovni folklóru. Niekto sa naučí hlaholiku, je tomu rád a môže sa tým pochváliť,“ konštatuje.
Historička práva Katarína Zavacká sa pýta, z čoho kurzy Matica financuje, keďže jej aktivity sú platené aj zo štátneho rozpočtu. „Otázkou je, odkiaľ berie Matica peniaze na niečo, čo nikto nebude potrebovať? Pretože to nie je použiteľné a vonkoncom nie pre zvyšovanie národnej hrdosti. Tá hrdosť sa dá podnecovať aj inak,“ vraví.
Daniela Suchá z Domu Matice slovenskej tvrdí, že žiadne peniaze na rozbehnutie akadémie nepotrebovali. „Hlaholská akadémia je bez finančného rozpočtu, prednášajú tu dobrovoľníci. Rovnako bezplatný je kurz aj pre záujemcov,“ hovorí. Prihlášky môžu záujemcovia posielať do konca marca, zatiaľ sa podľa nej hlásia jednotlivci z celého Slovenska, dostali však už prihlášku aj od celej školy. Či medzi záujemcami prevažujú odborníci, alebo bežní ľudia, bude môcť zhodnotiť až po uzávierke prihlášok. Na kurzoch budú prednášať signatári akadémie napríklad autorka knihy o hlaholike Elena Šubjaková či teológ Dušan Slivka. Členom akadémie je aj Martin Slaninka, ktorý sa venuje odborným prepisom najstarších hlaholických dokumentov.
V tom, ako môže účastník kurzu využiť znalosť hlaholiky, má Suchá jasno. „Účastník kurzu nadobudne znalosť histórie vlastného národa, čo samo osebe je veľká devíza,“ dodala.