V rámci spomienkovej akcie udelili kardinálovi Jánovi Chryzostomovi Korcovi cenu Ústavu pamäti národa za zásluhy o zachovanie pamäti národa v období neslobody.
„Nesmierne ma teší, že cenu Ústavu pamäti národa (ÚPN) môžem udeliť predstaviteľovi tajnej cirkvi a katolíckeho disentu, ktorého ovocím pôsobenia bola aj Sviečková manifestácia,“ uviedol v príhovore predseda správnej rady ÚPN Ondej Krajňák. Ako pripomenul, kardinál Korec musel znášať takmer štyri desiatky rokov príkorie predstaviteľov komunistického režimu.
„Nenechajme si zahnať spomienku na udalosti 25. marca do múzeí len ako nostalgickú spomienku pamätníkov. Tieto udalosti vysielajú jasné posolstvo do súčasnosti a sú nadčasové,“ vyzvala v príhovore Katarína Hulmanová, predsedníčka Fóra kresťanských inštitúcií, ktoré spomienkové podujatie zorganizovalo. Ako dodala, odkaz bratislavského Veľkého piatku je aj v tom, že hodnoty a princípy, ktoré sa vtedy považovali za životne dôležité, sú rovnako dôležité aj dnes.
Po ukončení programu sa účastníci premiestnili k neďalekému pamätníku Sviečkovej manifestácie. Podujatie následne pokračovalo slávnostnou bohoslužbou v Katedrále svätého Martina.
Mikloško: Sviečková manifestácia spojila slovenskú spoločnosť
Sviečková manifestácia v marci 1988 je udalosťou, ktorá spojila celú spoločnosť. „Je to jedna z mála udalostí v slovenských novodobých dejinách, ktorá spája všetkých. Kresťania vtedy presiahli svoje videnie a šli za ľudskými právami,“ uviedol k 26. výročiu sviečkovej manifestácie jeden z jej zvolávateľov František Mikloško.
Podľa neho šlo o obrovský historický okamih, v ktorom sa objavil rozmer nenásilného odporu. „Niektorí západní pozorovatelia hovoria, že práve tu sa objavil ten rozmer, že tu sa to začalo, ten rozmer nenásilného odporu, ktorý sa potom rozšíril do iných krajín a ktorý dnes nesie názov nežná revolúcia,“ doplnil.
Jednou z aktivít, ktorú pri príležitosti výročia sviečkovej manifestácie organizuje Múzeum zločinov a obetí komunizmu, je aj zriadenie Knižnice nenápadných hrdinov. Tá bude fungovať v priestoroch múzea na Námestí slobody v Bratislave. „Naším zámerom je vytvoriť databázu ľudí, aby nezostal ani jeden bez povšimnutia. Nielen tých, ktorí boli vo väzení, ale aj tých, čo boli v technických pomocných práporoch, tých, ktorí ukrývali politických väzňov, rehoľníkov, kňazov, ale aj tých, ktorí sa napríklad zúčastnili na sviečkovej manifestácii. To na Slovensku chýba,“ hovorí riaditeľ múzea František Neupauer.
Okrem toho oznámil, že na Slovensko by mohla v novembri doraziť časť Berlínskeho múru. Detaily chcú ešte vyrokovať s nemeckou stranou. O tom, kde by mohol byť pamätník umiestnený, sa plánujú ešte dohodnúť s mestom. „Uvažujeme, že oslovíme mesto a budeme hľadať priestor, napríklad na Námestí slobody,“ uviedol.
Foto: Vydavateľstvo Michala Vaška
František Mikloško zároveň zdôraznil, že aktivity, ktoré robí Múzeum zločinov a obetí komunizmu, by mali byť záležitosťou štátu a nie nadšencov, ako je to v súčasnosti. „Nebola žiadna vládna garnitúra schopná zabezpečiť múzeum zločinov komunizmu, čo je záležitosťou štátov vo všetkých okolitých krajinách,“ upozornil.
Bratislavskú sviečkovú manifestáciu z 25. marca 1988 za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z prenasledovaných katolíckych spoločenstiev. Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv. Tým pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer.
Na manifestáciu na Hviezdoslavovo námestie prišlo približne 2 000 ľudí, ďalšie tisíce boli v priľahlých uličkách. Manifestujúci vyjadrili svoj odpor horiacimi sviečkami a modlitbami. Štátna polícia reagovala násilím. Desiatky ľudí, vrátane tých, ktorí sa v centre Bratislavy ocitli náhodou, zatkli a dlhé hodiny vypočúvali. Policajný zásah proti tichej modlitbovej manifestácii vyvolal v demokratickom svete odpor.