Vyplýva to z rebríčka Slovenskej sporiteľne (SLSP), ktorý zostavila na základe údajov Eurostatu o kvalite života v jednotlivých krajinách EÚ. Popredné priečky si vo všeobecnosti rozdelili staré členské štáty únie, chvost tabuľky naopak patrí prevažne krajinám, ktoré do EÚ vstúpili v rozmedzí posledných desiatich rokov.
Švédi vyšli najlepšie pri hodnotení kvality životného prostredia, vysokej schopnosti zvládať zo svojich príjmov nečakané výdavky, ako aj vďaka nízkej dlhodobej nezamestnanosti. Slovensko bodovalo najmä v oblasti príjmovej nerovnosti, ktorá je pomerne nízka. Nízky je u nás tiež počet mladých ľudí, ktorí predčasne ukončia vzdelávanie. V porovnaní s priemerom krajín EÚ sme vyšli dobre aj pri pomere obyvateľov neschopných zvládnuť nečakané výdavky. Na druhej strane zostáva veľkým problémom Slovenska vysoká dlhodobá nezamestnanosť, ktorá podľa Eurostatu predstavovala 9,4 % a bola tak štvrtá najvyššia v rámci krajín EÚ.
Z našich susedných krajín, obstálo najlepšie Rakúsko. Vďaka vysokej ekonomickej výkonnosti, nízkej nezamestnanosti a malej miere zločinnosti mu patrí v rebríčku kvality života štvrté miesto. Lepšie ako Slovensko skončilo i Česko (14) a Poľsko (18), horšie na tom je zase Maďarsko (25).
„Najhoršia kvalita života je podľa nášho rebríčka v Bulharsku. To má okrem slabej ekonomickej výkonnosti problém aj s kvalitou životného prostredia. Zo starých členských krajín malo najnižšiu kvalitu života Grécko, ktoré skončilo šieste od konca. Kvalita života je nízka aj v pobaltských štátoch a v Rumunsku,“ uviedol analytik SLSP Martin Baláž.
Rebríček zohľadňoval desať ukazovateľov, a to od ekonomických indikátorov až po údaje o kvalite životného prostredia, priemerný vek dožitia, či subjektívny pocit šťastia občanov danej krajiny.