Naliehavo opakuje, že deti sú budúcnosť. Preňho to však nie je fráza. „Bol som v krízovom centre, viem, ako berú svoju budúcnosť deti, ktoré takto vyrastajú,“ pokračoval už konkrétnejšie, čím prekvapil aj porotu. V krízovom centre však nebol ako dobrovoľník. „Žil som tam,“ vysvetlil. Deti, ktoré vyrastajú v zlých sociálnych podmienkach, nemajú podľa neho dostatočné vzdelanie a zázemie, akoby samy ani nevideli šancu pre lepšiu budúcnosť. „A to sa ostatným v spoločnosti môže vypomstiť. Aj keď sú medzi nimi také, čo sa chcú z toho dna, kam sa dostali nie vlastnou vinou, vyškriabať a naozaj sa snažia,“ tvrdil.
O tom, čím všetkým si v živote prešiel, sa mu ťažko hovorí aj po skončení obhajoby eseje, ktorú písal na tému práv detí. „V krízovom centre som bol dva roky, bolo to na konci ôsmeho alebo deviateho ročníka,“ hovorí. Spomienky na isté obdobie v živote sú zjavne ranou na duši, ktorá sa potrebuje ešte zahojiť. „Dostali sme sa tam kvôli finančnej situácii, do ktorej nás dostal otec, teraz sme už v nájomnom byte,“ hovorí. „Naozaj si myslím, že práva detí treba brať vážnejšie, nechcem, aby museli existovať krízové centrá. Je to veľmi ťažké na psychiku detí,“ vraví úprimne. Aj preto je odhodlaný ísť študovať sociálnu prácu. Poctivo – nie pre diplom, ale naozaj pre prácu v teréne.
Tomu, že by sa prebojoval medzi 12 postupujúcich do veľkého finále olympiády, sám neveril. „Nie som gymnazista, nie som taký výrečný. Neviem sa tak vyjadrovať,“ povie skromne. Ostatne už aj to, že postúpil do celoslovenského kola, bolo preňho prekvapením. „Je nás len pár, čo sme zo strednej odbornej školy, ja som navyše z technickej,“ podotkol. Na svojho študenta, ktorý do celoslovenského finále postúpil cez krajské kolo v konkurencii aj s gymnazistami, je hrdá aj jeho učiteľka. „Je to čisto jeho výsledok a určite to bude motivovať a dobre pôsobiť aj na ostatných na škole,“ myslí si Katarína Kovaľová.
Do celoštátneho kola 16. ročníka Olympiády ľudských práv postúpilo 64 stredoškolákov. Každý z nich včera obhajoval esej, ktorú písal na jednu zo štyroch vybraných tém. Dominik si vybral menej „vychytenú tému“, väčšia časť študentov písala o hrozbe prejavov nenávisti.
Dominik tušil správne, do finále sa napokon pre slabšiu výrečnosť nedostal. Ale členom poroty zostal v pamäti. „Kto ma najviac zaujal? Študent, ktorý nepostúpil do finále, ale bolo vidieť, že kontakt s informáciou o ľudských právach ho chytil za srdce, má vlastnú životnú skúsenosť a chce s tým ďalej pracovať,“ povedal Viliam Figush z Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku. Aj to je podľa neho jeden z cieľov tejto olympiády. „Dúfame, že títo mladí ľudia, ktorí sa zoznámia s problematikou ľudských práv, ich dokážu vo svojom okolí šíriť,“ hovorí. Ochrana ľudských práv predsa nemôže byť podľa neho vecou len pár aktivistov.