Voľby tento posun neovplyvní, o tomto čase by mali byť doručené do Bratislavy všetky zápisnice v elektronickej podobe. Únavu však môžu pociťovať pracujúci ľudia, ktorí budú celý budúci týždeň vstávať zase do tmy ako v zime. Starosti môžu mať aj šoféri.
Slovensko sa ako člen Európskej únie zaviazalo dodržiavať zmeny času a po nedeli sa najbližšia zmena udeje 26. októbra, keď si pospíme, naopak, o hodinu dlhšie. Odborníci sa zatiaľ nezhodli na tom, či má táto zmena prevažujúce negatíva, alebo pozitíva, v mnohých argumentoch si dokonca protirečia. Zatiaľ čo časť dopravných expertov tvrdí, že posunutie súmraku štatisticky znižuje počet dopravných nehôd, poisťovňa Allianz zverejnila čísla, ktoré hovoria o opaku. Upozorňuje, že prejavom zmeny bývajú často poruchy spánku či zvýšená nervozita. V roku 2013 sa počet dopravných nehôd v prvý pracovný deň po prechode na letný čas zvýšil dokonca viac ako o tretinu oproti bežnému dňu. „Zvýšený počet dopravných nehôd sa však netýka len prvého pracovného dňa, ale aj ďalších v týždni,“ dodal Jozef Hrdý, riaditeľ odboru likvidácie poistných udalostí v poisťovni Allianz.
Na území Slovenska letný čas po prvý raz zaviedli v roku 1916 a trval do roku 1918 a neskôr v rokoch 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke ho v roku 1979 zaviedli opäť. V roku 1999 sa prvýkrát letný čas končil v októbri, dovtedy sa stredoeurópsky čas začínal koncom septembra. Niektoré štáty letný čas nemajú. Posúvať hodiny nemá význam v krajinách na rovníku, kde sú deň a noc približne rovnako dlhé – 12 hodín. So zmenami času skoncovali aj v Rusku, kde sa čas menil naposledy na jar 2011.